Európa prepisuje históriu pod Alpami: Tunel Brenner je o krok bližšie k realite a prvenstvu. Vyťažili z neho 21,5 milióna metrov kubických horniny.
Európa prepáša históriu pod Alpami: Tunel Brenner je o krok bližšie k realite a prvenstvu
Pod majestátnymi štítmi Álp sa začína odvíjať jedno z najvýznamnejších technických úspechov súčasnosti, ktoré má potenciál zásadne premienať európsku dopravnú situáciu. Taliansko a Rakúsko dosiahli významný míľnik v projekte Brennerského pätného tunela, keď oznámili ukončenie hlavných fáz prác na najnáročnejších úsekoch tejto obrovskej stavby. Po dokončení a uvedení do prevádzky sa tento 64 kilometrov dlhý železničný koridor stane najdlhším podzemným železničným spojením na svete a prekoná tak doterajší rekord, ktorý drží švajčiarsky Gotthardský pätný tunel.
Technológie a ekologické prínosy
Podľa informácií zverejnených konzorciom BBT SE, tento mega projekt prepojí taliansku pevnosť Fortezza a rakúsky Innsbruck a stal sa kľúčovou tepnou škandinávsko-stredomorského koridoru dopravy v rámci siete TEN-T. Cesta k tomuto rekordu však bola dlhá a komplikovaná, vyžadovala si desiatky rokov plánovania a obrovské úsilie tisícok inžinierov, ktorí museli čeliť zložitým geologickým podmienkam alpského masívu.
Oborová správa portálu Railway Gazette International informuje, že cieľom tunela nebude len urýchlená preprava cestujúcich, ale aj výrazné odľahčenie nákladnej dopravy na často preplnenom brennerskom priesmyku, ktorý dnes trpí vysokými emisiami. Nová trať umožní nákladným vlakom prekonávať Alpy takmer bez stúpania, čo znamená dramatické zvýšenie efektivity a ekologickosti transportu tovarov medzi severom a juhom Európy.
Revolúcia v rýchlosti a komforte
Pre bežných cestovateľov predstavuje Brennerský tunel predovšetkým revolúciu v rýchlosti a pohodlí. Vozidlá budú schopné jazdiť rýchlosťou až 250 km/h, čo skráti súčasnú jazdnú dobu cez Alpy o viac než polovicu. Rakúske spolkové dráhy ÖBB odhadujú, že po ukončení technologických prác na tuneli sa cestovanie medzi Innsbruckom a Bolzanom skráti na niekoľko minút, v kontraste k stagnujúcim zápcham na diaľnici A13, kde vodiči trávia čas v dlhých serpentínach.
Projekt je jasným dôkazom toho, že sen o rýchlejšom a ekologickejšom cestovaní naprieč Európou sa stáva realitou. Očakáva sa, že plná prevádzka po absolvovaní finálnych testov systémov nastane v krátkom čase. Taliansko a Rakúsko tak spoločnými silami vybudovali dielo, ktoré nebude len svetovým rekordérom v dĺžke, ale aj symbolom európskej spolupráce a pokroku.
Bezpečnostné opatrenia a logistika výstavby
Pri tak obrovskom projekte, akým je Brennerský tunel, sú bezpečnostné opatrenia a logistika nesmierne dôležité. Tunel, ktorý má dĺžku 64 kilometrov, neumožňuje evakuáciu v prípade núdze tradičným spôsobom. Preto bol navrhnutý ako systém dvoch paralelných hlavných tunelov, ktoré sú každých 333 metrov prepojené spojovacími chodbami, slúžiacimi ako únikové trasy do vedľajších tubusov. V prípade požiaru v jednom z tunelov ostáva druhý bez dymu a môže fungovať ako bezpečná zóna.
Podľa technickej dokumentácie BBT SE sú v tuneli vybudované tri multifunkčné stanice, ktoré slúžia ako podzemné bezpečnostné centrá. Tieto stanice sú vybavené ventilačnými systémami na odsávanie dymu a pretlak čerstvého vzduchu, špeciálnymi požiarnymi vlakmi pripravenými na zásah, a infraštruktúrou pre komunikáciu, zabezpečujúcu radiačný pokrytie aj na hĺbku 1 600 metrov pod alpínskymi vrcholmi.
Masívne množstvo vyťaženého materiálu
Množstvo materiálu, ktoré inžinieri vyťažili z hory počas realizácie projektu, je ťažko predstaviteľné. Pri razení celého systému, ktorý zahŕňa dva hlavné tubusy, prieskumnú štolňu a prístupové chodby, bolo vyťažených okolo 21,5 milióna metrov kubických horniny. Na ilustráciu, toto množstvo by stačilo na vybudovanie približne desiatich Cheopsových pyramíd v Gíze. Environmentalná správa projektu, monitorovaná portálom AlpInno, uvádza, že s vyťaženým materiálom sa hospodárilo veľmi ekologicky.
