Prepichnuté pneumatiky a rozbité auto. Vyzerá to, akoby sa roztrhlo vrece s útokmi na poslancov. Čo za tým stojí?
Útoky na politikov: Prečo rastie agresivita v slovenskej spoločnosti?
V slovenských politických kruhoch sa v posledných týždňoch vyskytli viaceré nepríjemné incidenty, ktoré prešli z verbalizovaných vyhrážok do oblasti fyzických útokov. Poslanci otvorene diskutujú o útokoch, ktoré smerujú nielen proti nim samotným, ale aj proti ich majetku. Tieto udalosti podnecujú otázky, či ide len o nahromadenie nepriaznivých okolností, alebo je tu niečo hlbšie, na čo by sme sa mali zamerať.
Incidenty, ktoré hovoria samy za seba
Poslanec Ján Ferenčák, primátor Kežmarku, potvrdil, že bol napadnutý mužom, ktorý ho zbil do tváre, čo sa konalo pred jeho dcérou. Ferenčák túto skutočnosť považuje za útok na ústavného činiteľa. Podobnú skúsenosť má aj Mária Kolíková, poslankyňa z SaS, ktorá sa na schodoch parlamentu stretla s agresívnym správaním, keď ju takmer zrazil poslanec Adam Lučanský.
Kolíková sa domnieva, že tento incident má korene v dlhoročnej politike hnevu a útokov voči jej osobe, ktoré sa začali po smrteľnej udalosti týkajúcej sa rodiny Lučanských. Upozornila na to, že je to pre ňu každodenná skúsenosť, no tento fyzický atak ju prekvapil. Takisto sa v pléne parlamentu podelila o svoje pocit z agresívnych komentárov a vyhrážok, ktoré dostáva online.
Rastúca agresivita v slovenskej politike
Presne v ten istý deň si poslankyňa Martina Bajo Holečková všimla, že jej niekto prerezal pneumatiku na aute, čo tiež naznačuje nárast násilia a hrozby voči politikom. Hovorí, že takéto správanie nie je normálne a vyzýva verejnosť, aby sa nezmierila s agresiou a vulgárnosťou. Je však známe, že najdepresívnejšie formy útokov sa netýkajú len politikov, ale i členov mimovládnych organizácií, medzi ktorých patrí aj Zuzana Petková, vedúca Nadácie Zastavme korupciu, ktorej auto bolo nedávno rozbité.
Prečo sa to deje?
Sociologička Oľga Gyárfášová upozorňuje, že zmeny v slovenskej spoločnosti sa nedejú náhodne; sú dôsledkom viacerých faktorov, ktoré sa prekrývajú. Všetko sa začalo pred niekoľkými rokmi, keď došlo k tragickým udalostiam, ktoré vyústili v občianske nespokojenie a sklamanie z politického systému. Viacerí odborníci sú presvedčení, že pandémia a ekonomické krízy prispeli k rastúcej polarizácii a napätiu v spoločnosti.
Agresivita ako norma?
Gyárfášová varuje, že rastúca agresivita v správaní sa stáva normou. „Hranice toho, čo sa môže stať, sa posúvajú,“ hovorí. Trendy sú čoraz nebezpečnejšie a útoky, ktorých počet rastie, sa stávajú skôr pravidlom než výnimkou. Podobne aj Silvia Porubänová, sociologička zo Slovenského národného centra pre ľudské práva, hovorí, že tento nárast agresivity vo verejnom priestore je znepokojivý a korene siahajú do vzdialenejšej minulosti.
Špecifické príčiny a ich dôsledky
Rastúca polarizácia a dehumanizácia diskurzu prispievajú k úpadku spoločenského porozumenia a empatie. Gyárfášová a Porubänová súhlasne tvrdia, že politici, ktorí propagujú agresívne správanie vo svojej rétorike, sa často stávajú obeťami vlastnej politiky. Upozorňujú na to, že ak sa veci nezmenia, nielenže sa nebudú môcť dočkať zmiernenia situácie, ale obavy z ďalších útokov na politikov budú rásť.
Záver: Spoločnosť bez vízie
Podľa odborníkov je dôležité, aby politici a verejní činitelia zamysleli nad svojimi činmi a rétorikou. Taktiež by mali prevziať zodpovednosť a hľadať spoločný cieľ, ktorý by mohol viesť k zjednoteniu rozdelenej spoločnosti. Kým sa to nestane, je pravdepodobné, že spoločnosť sa bude naďalej polarizovať, čo povedie k vzniku napätia a bezprecedentnej agresivity.
