Za kľúče od auta na medicínu? Ako vyzerala korupcia na vysokých školách za socializmu a prečo dnes prijímajú študentov bez prijímacích skúšok.
Za kľúče od auta na medicínu? Korupcia na vysokých školách za socializmu a súčasný systém prijímacích skúšok
Súčasný školský rok ožíva nervozitou mnohých maturantov, keď sa blížia prijímacie skúšky na vysoké školy. Taktiež sa objavuje zaujímavý fenomén: niektoré univerzity, naopak, prijímajú študentov bez vstupných testov. Ako sa to vôbec deje a ako sa tento systém vyvíjal od čias socializmu? Dávne praktiky, ako korupcia a protekcia, sa stali predlohou pre dnešné štúdijné možnosti, ktoré sú často diskutované a kritizované.
V posledných rokoch sa na slovenských vysokých školách zaznamenal významný nárast prihlášok. Iba v tomto roku tridsaťtri vysokých škôl prijalo okolo 95-tisíc žiadostí na bakalárske alebo spojené štúdium. Z toho približne 20-tisíc prihlášok pochádzalo zo slovenských gymnázií smerujúcich na vysoké školy do Českej republiky. Zaujímavé je, že u nás v uplynulých týždňoch maturovalo len 42-tisíc študentov, čo vyvoláva otázku, prečo toľko prihlášok. Odpoveď sa zdá jasná – uchádzači sa poistia, aby zabezpečili svoje miesto na niektorej univerzite.
Na Slovensku až 70 percent vysokých škôl prijíma študentov na základe prospechu zo strednej školy, zatiaľ čo v Česku je to len každá tretia fakulta. Tí, ktorí zažili prijímacie pohovory v minulosti, si pamätajú, že pre mnohých z nich to bola skúška nielen z vedomostí, ale aj psychická záťaž. Mnohí uchádzači si stále prajú tento proces, pričom sú presvedčení, že naplnia očakávania bez otázok.
Na Lekárskej fakulte Komenského univerzity v Bratislave sa tento rok prijalo štyroch z desiatich uchádzačov, ktorí neabsolvovali žiadne testy. Týmto sa medicína stáva jedným z posledných bastiónov, kde sa ešte stále vyžaduje aspoň aká-taká forma vstupných skúšok. Zároveň, vysoké školy v Košiciach a Martine trvajú na tom, aby všetci uchádzači podstúpili prijímacie skúšky, čím sa snažia uchovať určitý štandard.
Viacerí odborníci kritizovali súčasný systém prijímacích pohovorov, pričom uviedli, že známky zo strednej školy nemusia byť indikátorom budúceho úspechu na medicíne. Podľa zdravotníckeho analytika Tomáša Szalaya a renomovaného kardiológa profesora Róberta Hatalu, je dôležité, aby uchádzači prešli aj pohovormi, kde by mohli preukázať svoje komunikačné schopnosti – nie len testy.
Korupcia v zlatej totalite
V bývalom socialistickom režime bolo prijímanie na vysoké školy riadené ustanovenými kvótami, čo viedlo k praxi, v ktorej korupcia a klientelizmus prekvitali. Mnohí uchádzači sa snažili získať vstup na lukratívne fakulty, ako sú lekárske alebo právnické, pričom sa hovorilo o osvedčených praktikách, ako podplácanie, ktoré sa stávali verejným tajomstvom. Legendy o tom, ako doniesť kľúč od auta namiesto peňazí, kolovali v spoločnosti, aj keď sa pravdepodobne nikdy nepodarilo dokázať ich existenciu.
Oficiálne povolená pozitívna diskriminácia v socialistickej vláde mala za cieľ pomôcť uchádzačom z robotníckych rodín a zaostalejších regiónov získať právomoc, avšak často to bolo vykonávané bez rovnocenného hodnotenia kvality. Tento systém, ač mal svoje pozitívne ciele, podporoval aj korupčné praktiky, kde mohli rodičia ponúkať nelegálne výhody za prijatie svojich detí.
Pokiaľ ide o súčasnosť, otvorene sa diskutuje o kvalite vzdelania a efektivite prijímacích systémov. Možno sa aj tu objavia podobnosti, ktoré by sa mali zlepšiť a vyhnúť neefektívnym praktikám, ktoré boli minulosťou. Otázka, akým smerom sa vysoké školy vyberú a či sa prijímacie postupy posunú k spravodlivejšíším kritériám, ostáva stále otvorená.
