Slovenská ekonomika predbehne Rakúsko aj Belgicko, rozdiely v raste budú veľké
Slovenská ekonomika má pred Rakúskom aj Belgickom navrch. Európske krajiny čakajú veľké rozdiely v raste
Hospodárstvo Európskej únie v porovnaní so zvyškom sveta zaostáva. Veľká časť jej štátov by tento rok mohla narásť len o približne dve percentá, čo je rovnaký výkon ako v USA. Severná Afrika, ale tiež východná Ázia nás však výrazne predbiehajú. Ideálnymi číslami sa nemôže chváliť ani Slovensko.
Slovensko zápasí so slabým ekonomickým rastom. Dôvodmi sú vymieranie a starnutie populácie, slabý prítok zahraničných investícií, ale tiež geopolitické pnutie, ktoré prinieslo drahé energie. Národná banka Slovenska aj ministerstvo financií vypočítali, že hospodárstvo by malo v tomto roku narásť o 0,8 percenta. V roku 2027 by mal byť rast výraznejší, až na úrovni 1,9 percenta.
„Slovenská ekonomika sa teda vyvíja o niečo lepšie, než sme očakávali v lete, ostáva však naďalej zraniteľná a citlivá na dianie aj vo svete, aj doma,“ uviedol guvernér banky Peter Kažimír. Rovnaké číslo ponúkol vo svojom odhade aj Medzinárodný menový fond, ktorý Slovensku prisúdil rast na úrovni 0,8 percenta.
Írsko a Rumunsko
Írsko zažije tento rok medziročný hospodársky prepad o jedno percento, no o krízu nejde. Írske štatistiky výrazne ovplyvňujú nadnárodné spoločnosti, predovšetkým z farmaceutického a technologického priemyslu. Írske firmy v minulom roku predzásobili americký trh liekmi v očakávaní dovozných ciel, čo umelo zvýšilo export aj rast HDP. V tomto roku sa tento efekt obracia.
HDP Rumunska by malo tento rok poklesnúť o 0,5 percenta. Za týmto vývojom stojí rozsiahla konsolidácia verejných financií, ktorá zahŕňa zvyšovanie daní a zmrazenie platov vo verejnom sektore či dôchodkov. Rumunská vláda k tomu pristúpila kvôli vysokej inflácii. Prudko klesol aj dopyt po rumunských tovaroch zo strany Nemecka, Talianska či Francúzska.
Francúzsko a Rakúsko
Francúzska ekonomika čelí kombinácii slabého rastu a napätých verejných financií. Po zvýšení HDP o 0,8 percenta v roku 2025 očakáva MMF tento rok spomalenie na 0,4 percenta. Prekážkou zostáva politická a rozpočtová neistota, ktorá komplikuje plánovanie verejných výdavkov a reforiem. Francúzsko tiež čelí zdražovaniu energií.
V rebríčku sa za Slovenskom ocitlo aj Rakúsko. Hospodárstvo suseda by malo podľa prognózy MMF v roku 2026 vzrásť len o 0,6 percenta. Krajina sa spamätáva z dvojročnej recesie, ktorú spôsobila slabá priemyselná výroba, pokles zahraničného dopytu a vysoké náklady na energie. Oživenie brzdí nový rast cien energetických surovín a rozpočtová konsolidácia.
Belgicko a Taliansko
Belgicko by malo medziročne narásť len o 0,7 percenta. Krajina dopláca na slabnúcu spotrebu domácností. V roku 2025 HDP vzrástol o jedno percento, tento rok jeho výkon brzdí vyššie ceny energií a pomalší rast kúpnej sily obyvateľov.
Talianska ekonomika tento rok narastie o 0,8 percenta. Taliani sa opierajú predovšetkým o investície financované z európskeho plánu obnovy. Taliansky priemysel čelí rastúcim nákladom na energie, neistote na exportných trhoch a dopadom amerických ciel.
Malta, Dánsko, Poľsko a Slovinsko
Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Malta. Malý ostrovný štát by mal v roku 2026 narásť až o 4,2 percenta. Hlavnými ťahúňmi sú cestovný ruch, online hazardné hry a profesionálne služby vrátane finančníctva a IT.
Dánsko by sa v roku 2026 mohlo pochváliť rastom až 3,7 percenta. Rast zabezpečuje úspech firmy Novo Nordisk na trhu s liekmi na chudnutie, známy Ozempic, ktorý výrazne podporuje export. K rastu prispieva aj uvedenie novej tabletovej formy lieku Wegovy na trh v USA.
Poľsko zažíva ekonomický boom. Prispieva k tomu silná spotreba domácností, zvyšovanie reálnych miezd a rozsiahle investície financované z európskych fondov. Významné sú tiež verejné investície vrátane výdavkov na obranu.
Slovinsko hlási výrazný rast. Prispieva k nemu oživenie exportu, podporené spustením nových výrobných kapacít vo farmaceutickom a automobilovom priemysle. Významné sú aj investície do infraštruktúry a silnejúca spotreba domácností.
