Už nestačí ľadová socha Tomáša Tarabu – Komentáre – Názory
Ľadová socha ako symbol klimatickej krízy
V prvých júlových dňoch minulého roka umiestnila organizácia Greenpeace Slovensko pred ministerstvo životného prostredia (MŽP) impozantný ľadovú sochu, ktorá v životnej veľkosti znázorňovala ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Socha držala v rukách nápis s provokatívnym posolstvom „Klimatická kríza neexistuje“. Tento akt bol nielen umeleckým vyjadrením protestu, ale aj výzvou k ministerstvu, aby sa konečne začalo vážne zaoberať klimatickou situáciou v krajine.
Ministerstvo a jeho reakcia na klimatickú krízu
Reakcia MŽP na tento symbolický akt bola sklamaním. Ministerstvo sa snažilo vzdialiť od zodpovednosti, keď vyhlásilo, že Slovensko za klimatickú krízu nenesie vinu a odporučilo organizácii, aby protestovala proti tým, ktorí sú za ňu zodpovední. Takéto stanovisko však len prehlbuje nezmyselnosť diskusie, pretože otázka znie skôr, ako sa prispôsobiť a chrániť pred dopadmi klimatických zmien, než kto je za ne zodpovedný.
Realita o emisnej politike
V kontexte emisnej politiky sa ukazuje, že suma, ktorú Slovensko dnes uvádza v súvislosti s poklesom emisií, je čiastočne zavádzajúca. Pokles emisií nie je spôsobený len efektívnymi politickými krokmi, ale aj kolapsom časti priemyslu po roku 1989. Napriek tomu si krajina splní krátkodobé ciele EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Avšak ambície EÚ na dosiahnutie nulových emisií do roku 2050 sú ešte stále vzdialené, a nové ciele na zníženie emisií o 90 % do roku 2040 si žiadajú radikálne opatrenia.
Politika a ignorovanie klimatických zmien
Vláda a jej minister Taraba sa evidentne zmietajú v otázke klimatickej krízy. EÚ schválila posledné emisné ciele bez súhlasu Slovenska, pričom Taraba sa už predtým vyjadril, že Slovensko takéto ciele nepodporí, a to bez zadania mandátu od obyvateľov krajiny. Výskum Eurobarometer ukazuje, že 84 % občanov považuje klimatické zmeny za vážny problém, pričom 75 % podporuje snahu EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. To upozorňuje na rozdiel medzi verejnou mienkou a politickými rozhodnutiami.
Nečinnosť a ďaľšie odklady
Napísaná aktualizácia Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy plánovala predložiť vláde do konca roka 2025. Avšak predsedajúci vlády svojím rozhodnutím termín predĺžil do konca augusta 2026, čo naznačuje nedostatok naliehavosti ohľadom klimatických otázok. Klimatická kríza sa síce zhoršuje, ale rozhodovania politikov sa často zdať predfinálne, bez konkretizácie a implementácie akčných plánov.
Tragédia horizontu a politické cykly
V súvislosti so zmenou klímy bola taktiež zdôraznená téma „tragédie horizontu“. Mark Carney, bývalý guvernér Bank of England, varoval, že klimatická kríza prichádza s dôsledkami, ktoré budú cítiť až po ukončení mandátu väčšiny politikov. V praxi to vedie k ignorovaniu urgentnosti problému zamestnancami a experti, ktorí upozorňujú na potrebu dlhodobého plánovania a akcie.
Potrebné adaptačné opatrenia
Podľa odborníkov, ktorí sa zaoberajú klimatickou adaptáciou, je potrebné, aby vláda prerokovala novú stratégiu adaptácie do roku 2040. Je otázne, keby minister Taraba alebo už niekto iný zavedie tieto zmeny. Dôležité je, akú prioritu vláda, vedenie MŽP a premiér priradia tejto problematike. Zlepšenie situácie si vyžaduje rozhodnosť a aktivitu zo strany vedenia, aby krajina mohla efektívne reagovať na klimatické výzvy.
Zhodnotenie spoločensko-politického kontextu
Klimatická kríza si nevyžaduje len rozhodnutia na politickej úrovni, ale aj širokú zhodu naprieč politickými subjektmi. Slovensko, s vysokou polarizáciou v spoločnosti, čelí výzve prekonať „tragédiu horizontu“ a dosiahnuť konsenzus o zásadných otázkach klimatickej adaptácie. V blížiacej sa dobe je potrebné, aby táto problematika bola riešená kolektívne a bez rozdielu medzi vládou a opozíciou.
