„Tretí pól“ sa topí pred očami. Škody v miliardách
Himalájske ľadovce sa topia čoraz rýchlejšie, hrozí bod zlomu
Himalájske ľadovce strácajú hmotu o 65 percent rýchlejšie než pred desiatimi rokmi. Pribúdajú aj ďalšie riziká – nestabilné ľadovcové jazerá, topenie permafrostu či zosuvy vysokohorských svahov. Podľa nového výskumu sa región približuje k nebezpečnému bodu zlomu.
Nové zistenia prichádzajú krátko po ničivých záplavách v Nepále a Tibete, ktoré si vyžiadali viac ako 1 300 obetí a spôsobili rozsiahle škody. Práve tieto udalosti poukázali na rastúce riziká v rýchlo sa meniacej oblasti Himalájí.
Správa poradenskej spoločnosti Systemiq uvádza, že z približne 40-tisíc ľadovcov v regióne Himalájí a Karakoramu sa dlhodobo a podrobne monitoruje len asi 21.
Ľadovcové jazerá sú čoraz väčším rizikom
Ustupujúce ľadovce po sebe nechávajú jazerá zadržiavané nestabilnými nánosmi hornín a ľadu. Otepľovanie zároveň destabilizuje permafrost a vysokohorské svahy, čo zvyšuje riziko reťazových katastrof.
India už má skúsenosti s tým, čo môže takýto vývoj znamenať. Himalájska oblasť tvorí približne 18 percent rozlohy krajiny, no pripadá na ňu približne 35 percent katastrof.
Indická vláda v júli informovala parlament, že 56 ľadovcových jazier bolo po vedeckom hodnotení z roku 2025 zaradených do kategórie „veľmi vysokého rizika“. Celkovo indická Centrálna vodná komisia monitoruje 2 485 ľadovcových jazier väčších ako desať hektárov.
V roku 2023 si pretrhnutie ľadovcového jazera v indickom štáte Sikkim vyžiadalo najmenej 70 obetí a poškodilo cesty, mosty aj vodné elektrárne. V roku 2021 podobná katastrofa v štáte Uttarákhand pripravila o život viac ako 200 ľudí.
Himaláje živia veľkú časť južnej Ázie
Himaláje fungujú ako obrovský prirodzený vodný systém, ktorý zásobuje rieky dôležité pre stovky miliónov ľudí v južnej Ázii. Organizácia ICIMOD očakáva, že väčšina povodí v oblasti Hindu Kush Himalaya dosiahne približne v polovici storočia takzvaný „vrchol vody“.
Podľa správy himalájska voda podporuje približne 20 percent indického hrubého domáceho produktu, keďže je dôležitá pre pestovanie pšenice, ryže a čaju, výrobu vodnej energie aj pútnický turizmus. Horské štáty však získavajú len približne päť percent tejto hodnoty.
„Himaláje sú tretím pólom,“ povedal ekonóm Nicholas Stern, predseda Grantham Research Institute on Climate Change and the Environment pri London School of Economics. „Na rozdiel od Arktídy alebo Antarktídy žijú pod týmto pólom stovky miliónov ľudí,“ upozornil.
Topenie urýchľuje aj čierny uhlík
Správa Systemiq odhaduje, že približne tretinu topenia himalájskych ľadovcov spôsobuje čierny uhlík. Veľká časť pochádza z tehelní v nížinách. Sadze, ktoré sa ukladajú na snehu a ľade, absorbujú viac slnečného žiarenia a tým urýchľujú topenie.
„Himaláje sa približujú k bodu zlomu a v stávke sú milióny životov a živobytí,“ povedala hlavná autorka správy Arushi Chopra zo spoločnosti Systemiq.
Správa navrhuje desať prioritných zmien. Patrí medzi ne znižovanie emisií čierneho uhlíka, rozšírenie monitorovania ľadovcov, zlepšenie systémov včasného varovania pred katastrofami aj zmena spôsobu, akým sa v horských oblastiach rozvíja cestovný ruch.
Turizmus má prinášať viac regiónom
Indickú časť Himalájí navštívi ročne približne 400 miliónov turistov. Cieľom by podľa vedcov nemalo byť len zvyšovanie počtu návštevníkov, ale aj to, aby väčšia časť vytvorenej hodnoty zostávala v horských regiónoch.
Generálny riaditeľ ICIMOD Pema Gyamtsho upozornil, že hrozby sú čoraz zložitejšie. „Ľadovce ustupujú, permafrost a vysokohorské svahy sú čoraz nestabilnejšie a komunity aj infraštruktúra nižšie po prúde čelia rastúcim rizikám zložitých a navzájom prepojených hrozieb,“ povedal.
Podľa BBC preto rastie význam cezhraničného monitorovania, zdieľania údajov o rizikách, spoločných systémov včasného varovania aj investícií do odolnosti. Nejde pritom len o ochranu ľudských životov, ale aj ekonomík a živobytia stoviek miliónov ľudí závislých od Himalájí.
