Dôsledky Iránu sú v Európe už dávno. Trumpovi ide o rozpadnú, amorálnu Európu, ktorá sa na svoje poklonkovanie zrúti.
Rozbitá amorálna Európa: Následky Iránu a Trumpova politika
Silvia Ruppeldtová vo svojom komentári objasňuje vážne následky, ktoré útoky na Irán vyvolali na pozadí politike vzťahov medzi USA a Európou. Dôrazne upozorňuje, že nedošlo k žiadnemu opodstatneniu týchto ciferných zásahov v rámci medzinárodného práva, a to najmä v čase, keď prebiehali mierové rokovania. Znepokojujúce je to, že tieto kroky boli odôvodnené len fiktívnymi predpokladmi, ktoré nemajú žiadnu oporu ani v realite, ani v zákonoch, čo posilňuje dojem cynizmu vládnucich mocí.
Ruppeldtová poukazuje na klamstvá, ktoré predniesol Donald Trump pri definovaní Iránu ako trvalého nepriateľa USA. Prostredníctvom jeho vyhlásení o tzv. iránskych útokoch bola verejnosť manipulovaná s cieľom získať podporu pre vojenské akcie. Autorka sa pýta, či trvať na presne protirečivých hodnotách ľudských práv a expanzívnych ambíciách dokáže vôbec nejaký politik, najmä v kontexte USA a ich neustálej snahy o kontrolu nad strategickými zdrojmi, ako je ropa.
Jednotná reakcia EÚ: Ide o ilúziu?
Podľa autorky by sa dalo očakávať, že po vývoji vojny na Ukrajine bude reakcia Európskej únie ohľadom útokov na Irán jednohlasná. Napriek predpokladu o svete dodržujúcim medzinárodné právo sa realita ukazuje v iných farbách. Ursula von der Leyenová síce odsudzuje útoky Iránu, no ignoruje, že pred nimi stáli kroky Netanjahua a Trumpa, ktoré narušovali všetky pravidlá. Tento rozpor ukazuje na rozdelenosť EÚ.
Na strane druhej, niektoré členské státy, ako Španielsko, dávajú najavo, že nebudú súhlasiť s vojenskou akciou, ktorá nezodpovedá zásadám OSN. Takéto odmietnutie však nemôže zmazať historické nedostatky súdržnosti v reakciách EÚ na medzinárodné konflikty, čo má dlhodobé implikácie na jej postavenie na svetovej scéne a na dôveryhodnosť.
Amorálna Európa: Úpadok rešpektu
Ruppeldtová kritizuje EÚ za to, že jej členovia sú pripravení vyhovieť USA na úkor vlastných hodnôt a schopnosti zaslúžiť si medzinárodný respekt. História ukazuje, že dôvody pre vojenské zásahy sú často poháňané ekonomickými a politickými záujmami, čo nasvedčuje o nezdravom vzťahu medzi európskymi a americkými mocnosťami. Politické zločiny, ktoré sú reálne a konkrétne, ostávajú bez adekvátnych reakcií, a to aj v obranných alebo humanitárnych prípadoch.
Európa, ako ju vidíme v súčasnosti, je vystrašená a neschopná jednote vo veterných politických vodách. Načrtnuté obavy pred nedávnymi vojenskými operáciami sú jasným znakom toho, že Európe chýba morálne zameranie, pred ktorým stáli jej lídri. Udržiavanie morálky by malo byť prvoradé, inak hrozí, že sa Európa stane len veľmi slabým nástrojom v rukách agresívnych mocností, ako je USA.
