Fanúšikovia opozície by sa po voľbách mali zobudiť. Slovensko nie je čiernou dierou
Voľby ukázali, že v regiónoch už dávno nedominuje Smer
Práve skončené regionálne voľby by mohli opozičným voličom otvoriť oči. Podľa komentára Igora Daniša žijú mnohí v mylnej predstave a klame a nič neškodí Slovensku viac ako život v ilúzii a prelude.
Autor vymedzuje dva obrazy, ktoré podľa neho dominujú verejnej debate. Na jednej strane presvedčenie, že na Slovensku sa žije zle, krajina upadá, všetko sa rozkráda, prevláda korupcia a všade je prítomná byrokracia. Na strane druhej predstava, že v západnej Európe a v okolitých krajinách sa žije výborne, krajiny rozkvitajú, rast HDP je vysoký, dlhy nemajú, politici sú vľúdni, nekradne sa, dodržiavajú sa pravidlá, korupcia neexistuje, ani „naši“ ľudia, vlaky nemeškajú.
Za všetko môže dlhé vládnutie Smeru, tvrdí ilúzia
Podľa Daniša sa v tejto predstave pripisuje vina za všetko dlhému vládnutiu Smeru, akoby inde, napríklad v Nemecku, zvlášť v Bavorsku, tiež neexistovala dominantná politická strana. Keby nebolo Smeru a Roberta Fica, naša krajina by podľa tejto ilúzie rozkvitala, vymizla by korupcia a byrokracia, úradníci by boli vľúdni a zdravotníctvo so školstvom by fungovali ako švajčiarske hodinky.
Ilúziu o Západe sme si podľa autora vypestovali ešte počas minulého režimu. Pre mnohých rojkov mali byť šokom nepokoje a hnev občanov, najmä mladých, vo Francúzsku, v Španielsku, Belgicku či Taliansku. V Británii sa už vymenila vláda a tá nová sa pod tlakom odhodlala k „revolučným“ reformám. Najjednoduchšia metóda, ako sa vyrovnať so šokom, je podľa Daniša nájsť jednoduchú príčinu a vinníka – krajnú pravicu a ľavicu.
Úpadok životnej úrovne je všeobecný
Pes je podľa autora zakopaný úplne inde. Úpadok životnej úrovne, najmä po roku 2008, je všeobecný a badateľný všade. Mladá generácia nevidí pred sebou perspektívu, sociálne služby dramaticky upadajú, životné náklady neustále rastú, mzdy stagnujú, nároky sa stupňujú a primerané bývanie sa stáva nedostupným snom.
V Paríži či v iných francúzskych regiónoch, ale aj v ďalších mestách a lokalitách v krajinách západnej Európy alebo USA sa podľa Daniša žije oveľa ťažšie ako na Slovensku. Týka sa to kvality zdravotníctva, školstva, sociálnych a verejných služieb či bývania. Priestorné bývanie, veľa zelene a záhrady okolo domov sú podľa neho výhody, ktoré by nám v západnej Európe mohli závidieť.
My si však podľa autora nič nevážime. Z doby „komunizmu“ sme sa naučili na všetko frflať, veriť propagande a kádrovať. Kádruje sa v našej politike „ostošesť“, naposledy napríklad v KDH: kto s kým môže a nemôže, inak sa dopúšťa „hriechu“.
Slovensko nespravuje iba jedna strana
Voľby podľa Daniša jasne ukázali, že v našich krajoch, mestách a obciach už dávno nedominuje Smer (Hlas) – od roku 2014 a od župných volieb 2017. Dominujú nezávislí politici, hoci v realite inklinujú buď ku koalícii, alebo k opozícii. V krajoch dokonca prevládajú opoziční župani, viacerí tretíkrát po sebe vyhrali voľby.
Autor kladie otázku, či sa v Trnavskom a Žilinskom kraji žije hmatateľne lepšie ako v Trenčianskom len preto, že tam vládnu opoziční župani, či v nich všetko funguje hladko a či sa efektívnejšie využívajú eurofondy. To isté sa podľa neho týka miest, veľkých i malých.
Krajské a mestské „vlády“ riadia nemálo oblastí v bežnom živote – školy, časť zdravotníctva, cesty, mosty, majú na starosti rozvoj miest, môžu stavať byty. Slovensko podľa Daniša spravujú politici všetkých možných strán, z koalície aj opozície. To je jednoducho realita, voľby to len potvrdili. Všetci nesú zodpovednosť za to, ako Slovensko vyzerá.
Slovensku podľa autora najviac škodia ilúzie, klamy a kádrovanie. Na Západe neexistuje raj, všade sa žije čoraz ťažšie, Slovensko nie je výnimkou ani čiernou dierou, našu krajinu nespravuje iba jedna strana a výmenou vlády zásadné problémy nezmiznú. Otvorme oči, inak si budeme len viac a viac škodiť, uzatvára Daniš.
