Film Štúr sa pred premiérou ocitol pod kritikou.
Kritika nového filmu Štúr: Zlyhanie ambiciózneho projektu
Slovenský film Štúr, ktorý má za cieľ zobraziť jednu z najvýznamnejších osobností našej histórie, sa pred svojou premiérou stal terčom ostrých kritík. Politický komentátor Eduard Chmelár sa na premiére nehlásil s pozitívnymi pocitmi a jeho hodnotenie je termínovaným varovaním o tom, že projekt sa „zhorel hneď pri štarte“. Podľa jeho slov si film neporadil nielen s témou, ale ani s ústrednou postavou.
Film, režírovaný Mariannou Čengel Solčanskou, bol prezentovaný ako ambiciózny pokus o novú interpretáciu historických udalostí a osobnosti Ľudovíta Štúra, pričom mal priniesť osobnejší pohľad na jeho život a dielo. Chmelár však poukázal na slabosti scenára a neschopnosť režisérky preniknúť k podstate Štúrových myšlienok. Vo filme sa zjavne vytratil jeho historický kontext a ocitol sa skôr na okraji narratívu.
Jedným z nosných motívov filmu je myšlienka jednotného jazyka, ktorú Ľudovít Štúr sformuloval, no podľa kritika sa film vôbec nesústredí na jazykové otázky a problematiku národného obrodenia. Namísto toho sa zreteľne presúva k otázkam týkajúcim sa postavenia žien vo svete 19. storočia, čo je tematicky rozšírené, no realizácia je v jeho očiach nevydarená.
Chmelár sa ďalej zameral na spôsob zobrazenia hlavnej postavy. „Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr vôbec nepresvedčil. Jeho prejavy pôsobily mechanicky, ako by memoroval text bez hlbšieho prežívania postavy,“ vyjadril sa kriticky. Na druhej strane, ocení výkon Richarda Autnera v úlohe Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý sa ukázal byť znameniť pre Štúra, ako i Marka Igondu, ktorý exceloval ako otec Adely Ostrolúckej.
Počas hodnotenia Chmelár ani neminul špecifické scény, ktoré sa mu zdali nevhodné, a porovnal ich s nevydarenými dramatickými momentmi z tureckých telenoviel. Na záver je však schopný na film pozerať aj z pozitívneho uhla a uspokojiť ho mohol vizuálny dojem z niektorých scén, no zdôrazňuje, že dvoje slušne namixovaných scén nemôže zachrániť celkovú nedostatočnost.
Eduard Chmelár svoju kritiku zakončuje slovami o premárnenej šanci zrealizovať takýto významný historický príbeh a poukazuje na to, že téma Štúr a jeho odkaz zostáva stále nedostatočne spracovaná. „Som sklamaný, že nepodarilo sa nám dokázať, že úspech vo filmovaní historických osobností je možný a že sa dokážeme s nimi vyrovnať na vyššej úrovni,“ uzatvára s rozčarovaním.
