Šimkovičová nastavila kultúre nové pravidlá. Diváci chcú v divadle oddychovať, majú dosť politiky, vyhlásila. Eva Pavlíková neváhala a ministerke poslala jasný odkaz.
Konflikt v kultúre: Nové pravidlá od Šimkovičovej a reakcia Evy Pavlíkovej
V slovenskej kultúrnej sfére sa rozprúdila diskusia okolo výrokov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorá vyjadrila, že umenie by malo slúžiť ako útočisko pred každodennými politickými bojmi. Podľa jej vyjadrenia diváci navštevujú divadlo predovšetkým za účelom relaxácie a oddychu, ďaleko od hektickej a niekedy frustrujúcej reality, s ktorou čelí naša spoločnosť.
Šimkovičová sa vo svojej prvotnej diskusii v STVR :24 stretla s Reném Parákom zo SaS. Zatiaľ čo ministerka obhajovala myšlienku, že kultúra by sa mala sústrediť na spojenie ľudí a nemala by sa zmieňovať o politike, René Parák, ako jej oponent, mal na vec celkom iný názor. Tvrdí, že divadlo by malo provokovať a nútiť divákov k zamysleniu a konfrontácii s aktuálnymi otázkami našich dní.
Šimkovičová a jej vízia kultúry bez politiky
„Kultúra má byť miestom, kde sa ľudia spájajú, nie rozdeľujú,“ uviedla Šimkovičová. Jasne podčiarkla, že ministerstvo kultúry má podporovať projekty, ktoré sú stavané na pevných hodnotách spolupatričnosti a pokoja, čím chcete poskytnúť divákom možnosť uniknúť od politického chaosu. Následne reagovala na videonahrávky, v ktorých herci Činohry SND vyjadrovali svoje znepokojenie nad dianím v kultúre po predstaveniach, a označila to za prekročenie hranice.
„Čo ak sú prítomní diváci, ktorí majú odlišné názory? Oni sa na predstavenie prišli zabaviť a ukludniť,“ objasnila svoju pozíciu ministerka. Touto poznámkou jasne stanovila, akú úlohu by kultúra mala zastávať v živote divákov, proti čomu sa postavil aktivizmus, ktorý nasledoval protesty vo vedení Slovenského národného divadla.
Hlas aktivity a kritiky: Parák a Pavlíková
Na druhej strane diskusie sa nachádzajú herci a odborníci, ktorí veria, že umenie má byť zrkadlom spoločnosti a jeho poslaním je reflektovať realitu. René Parák, ktorý vehementne nesúhlasí s predstavou apolitického divadla, podotýka, že umenie by malo vyzývať divákov k premýšľaniu a ponúkať pluralitu názorov. Odkazuje na to, že „divadlo by malo vstúpiť do debaty aj z kritického hľadiska a vyjadrovať sa k politike. Umenie má svoje miesto na verejnosti a má sa vyjadrovať k súčasnému dianiu.“
Podporou jeho slov je aj herečka Eva Pavlíková, ktorá sa vyjadruje k téme na sociálnych sieťach a akcentuje, že umenie nikdy nemalo byť len bezduchou zábavou. V jej stanovisku sa odráža hlboké porozumenie pre divadelné remeslo a jeho význam v spoločnosti: „Divadlo reflektuje dianie a prostredníctvom metafor a rôznych nápadov zasahuje do vedomia divákov. Nikdy nebolo apolitické,“ uviedla Pavlíková.
Otázka budúceho smerovania kultúry
Celý spor okolo kultúrneho diskurzu sa tak len komplikuje, pričom obidva tábory predkladajú svoje argumenty. Na jednej strane je apel na pokoj a oddych, na druhej strane túžba po aktivizme, kritike a hlasovaní za spravodlivejšiu spoločnosť. Výsledkom je paradox, v ktorom spoločnosť hľadá odpoveď na otázku, akú rolu kultúra na Slovensku skutočne má, a ako by mala reagovať na nemennú politickú situáciu.
