Európa sa musí pripraviť na svet bez amerických bezpečnostných záruk
Andrius Kubilius: Európa sa musí pripraviť na svet bez amerických bezpečnostných istôt
Rusko masívne zbrojí, Spojené štáty menia svoj prístup k vojne na Ukrajine a Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. Upozorňuje na to eurokomisár pre obranu a vesmír Andrius Kubilius, podľa ktorého je nevyhnutné posilniť obranné kapacity, spoločný zbrojársky priemysel a technologickú nezávislosť kontinentu.
Podľa Kubiliusa sa Európa už nemôže spoliehať na to, že Spojené štáty budú zabezpečovať jej obranu v rovnakom rozsahu ako doteraz. Kontinent preto musí posilniť vlastné kapacity a pokračovať v podpore Ukrajiny. Mier na Ukrajine možno podľa komisára dosiahnuť iba vtedy, ak bude napadnutá krajina schopná účinne sa brániť. Jej sila pritom závisí od podpory európskych partnerov, ktorí poskytujú finančné prostriedky aj vojenskú pomoc.
Jednou z najväčších výziev je nedostatok rakiet pre protivzdušnú obranu. Podľa Kubiliusa bude Ukrajina čeliť tisícom ruských raketových útokov, pričom výroba amerických rakiet Patriot nedokáže pokryť jej potreby. Spojené štáty vyrábajú približne 700 týchto rakiet ročne, no na obranu proti dvom tisícom nepriateľských rakiet by ich mohlo byť potrebných až štyri až päťtisíc. Európska únia preto vyzýva štáty, aby Ukrajine dočasne poskytli časť svojich zásob. Dlhodobejším riešením je projekt Freya, v rámci ktorého Ukrajinci spolupracujú s európskymi partnermi na vývoji nového systému protivzdušnej obrany. Prvé dodávky a testovacie prototypy systémov Freya sú očakávané už v priebehu roku 2027.
Rovnako dôležitá je nezávislosť od amerických satelitných technológií. Ukrajina je vo veľkej miere odkázaná na systém Starlink, čo poukazuje na zraniteľnosť vyplývajúcu zo závislosti od zahraničných technológií. Európa preto buduje vlastný satelitný systém IRIS², ktorý má pozostávať približne z 350 satelitov a využívať aj kvantové šifrovanie. Prvá fáza vypúšťania satelitov sa má začať v roku 2029. Dovtedy má bezpečnú komunikáciu podporovať systém GOVSATCOM, ktorý prepája existujúce národné vesmírne kapacity.
Dôležitým centrom európskych vesmírnych aktivít je Praha, kde sídli Agentúra Európskej únie pre vesmírny program. Tá sa podieľa na realizácii projektov, ako sú navigačný systém Galileo či program pozorovania Zeme Copernicus. Rozvoj vesmírnych technológií môže priniesť nové príležitosti aj českým technologickým firmám, univerzitám a výskumným pracoviskám. Budúcnosť agentúry v Prahe však závisí aj od vyriešenia nedostatku vhodných priestorov. Kubilius verí, že česká vláda nájde riešenie, upozorňuje však, že rozhodnutie je naliehavé.
Podľa Kubiliusa sa Rusko v obranných výdavkoch približuje k celej Európe. Pri zohľadnení parity kúpnej sily má jeho plánovaný obranný rozpočet dosiahnuť približne pol bilióna eur, čo je porovnateľné s výdavkami, ktoré plánujú na obranu európske krajiny dohromady. Európa preto musí nielen investovať viac, ale aj využívať svoje zdroje efektívnejšie. Zásadným problémom je roztrieštenosť obranného priemyslu. Dvadsaťsedem členských štátov má vlastné rozpočty, politiky a trhy, čo komplikuje spoločné nákupy, zvyšuje náklady a obmedzuje výrobu. Kubilius preto podporuje užšiu spoluprácu a vytvorenie spoločných inštitucionálnych mechanizmov, ktoré by pomohli koordinovať obranné priority.
Plán Pripravenosť 2030 stojí podľa Kubiliusa na troch pilieroch: materiálnom, inštitucionálnom a politickom. Európa potrebuje dostatok zbraní, výrobných kapacít a financií, účinnejšie obranné štruktúry aj politickú vôľu spolupracovať. Práve európsku jednotu sa podľa komisára Rusko snaží oslabovať prostredníctvom hybridných operácií. Dôležitou súčasťou riešenia sú spoločné nákupy, koordinovaná výroba a investície do vlastných technológií. Európa sa zároveň musí vyhnúť nadmernej závislosti od dodávok komponentov a materiálov z krajín, ktoré nemusia byť spoľahlivými partnermi.
Kubilius zdôrazňuje, že príprava na obranu neznamená túžbu po vojne. Jej cieľom je zabrániť konfliktu a odradiť potenciálneho agresora. Európa musí byť schopná reagovať na prípadný útok, chrániť svoje obyvateľstvo a zabezpečiť vlastnú bezpečnosť. Práve dostatočné obranné kapacity, technologická nezávislosť a politická jednota môžu byť rozhodujúce pre zachovanie mieru v čoraz menej predvídateľnom svete.
