Koalícia, ktorú by dnes nikto nečakal. Republika po voľbách Ficovi nebude stačiť
Koalícia, ktorú by dnes čakal málokto. Republika nebude po voľbách Ficovi stačiť
Prieskumy volebných preferencií už takmer dva roky konštatujú, že po voľbách by sa len ťažko skladala nová vláda. Opozičné strany by nemali väčšinu bez hnutia Igora Matoviča, koaličné SNS a Hlas strácajú voličov. Smer je síce jednou z dvoch najpopulárnejších strán, po voľbách však bude mať problém získať spojencov na zloženie vlády.
Slovenská politická scéna sa triešti. Minister športu Rudolf Huliak (nom. Smer) či nezaradený poslanec Tomáš Taraba chcú osloviť voličov pod vlastnou značkou. Nové projekty môžu zamiešať kartami pri skladaní budúcej vlády.
Osobné spory verzus moc
Politológ Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v spoluprácu veľkú dôveru nemá. „Toto politické trio ukázalo, ako sa veľmi rýchlo vedia rozísť politické cesty pri delení takzvanej volebnej koristi,“ hovorí o Huliakovi, Tarabovi a šéfovi národniarov Andrejovi Dankovi.
Analytik agentúry NMS Michal Mislovič je opatrnejší. Pri zostavovaní vlády podľa neho politici pristupujú k spolupráci pragmaticky a povolebná eufória by im mohla pomôcť nájsť spoločnú reč. Politologička Aneta Világi pripomína, že osobné antipatie nemusia byť neprekonateľnou prekážkou, ak politikov spája záujem na účasti pri moci.
Politológ zo SAV Juraj Marušiak však konštatuje, že v prípade všetkých uvedených aktérov je pravdepodobnejšie, že sa do parlamentu nedostanú.
Ficovi chýbajú partneri
Podľa októbrového prieskumu agentúry NMS by Smer získal 17,8 percenta hlasov, Hlas 5,9 percenta a SNS 1,5 percenta. Mimoparlamentná Republika by dosiahla 14,2 percenta. Ani spojenie Smeru a Republiky by nestačilo na parlamentnú väčšinu.
Politológ Řádek upozorňuje, že Smer s ťažkosťami okolo skladania väčšiny počíta a hľadá prieniky s hnutím Republika a KDH. Marušiak nevylučuje ani spoluprácu Smeru s KDH.
Smeru rastie konkurencia
Republika profituje z nespokojnosti voličov súčasnej koalície, jej volebný potenciál dosahuje 19 percent. Analytik Mislovič neočakáva, že by hnutie zopakovalo scenár OĽaNO z roku 2020, keďže súperí o voličov so Smerom.
Politologička Világi uvádza, že v prospech Smeru hrá fakt, že vláda chce voličom doručiť výsledky svojho vládnutia. Podľa Řádka bude veľkým úspechom, ak niektorá strana dosiahne 20 percent hlasov.
Kto zostaví vládu?
Analytik Mislovič pri súčasnom rozložení síl odhaduje približne 55-percentnú pravdepodobnosť vlády pod vedením PS s účasťou SaS, KDH a hnutia Slovensko. Ak by sa do parlamentu dostali aj Demokrati, pravdepodobnosť by stúpla na 80 percent. Vláda so Smerom má pravdepodobnosť päť až 15 percent.
Řádek vidí možnosť tesnej väčšiny Smer, Republika a KDH alebo koalície PS, Hnutie Slovensko, KDH a SaS. Marušiak si vie predstaviť koalíciu Smeru s Republikou, ťažšie však fungujúcu koalíciu menších opozičných strán.
