Kuffov prípad: ústavný právnik spochybnil argument prezidenta
Ústavný právnik spochybnil argument prezidenta v spore o Kuffovu nomináciu
Vládna koalícia si v posledných týždňoch prešla turbulentným obdobím. Po odchode Tomáša Tarabu z postu ministra životného prostredia sa nezhody medzi koaličnými stranami neskončili, napätie sa len presunulo inam. V otázke nového šéfa envirorezortu sa nevedia zhodnúť premiér Robert Fico (Smer) a prezident Peter Pellegrini.
Pár dní po doručení návrhu na vymenovanie štátneho tajomníka Filipa Kuffu do prezidentského paláca Pellegrini požiadal premiéra, aby namiesto neho navrhol iného kandidáta. Dôvodom sú podľa hlavy štátu podozrenia, ktorými sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní a ktoré môžu súvisieť aj s pôsobením štátneho tajomníka na envirorezorte.
Podľa Pellegriniho mu predstavitelia polície potvrdili, že sa začalo trestné stíhanie pre podozrenie z viacerých trestných činov. Spomenul machinácie pri verejnom obstarávaní, legalizáciu výnosov z trestnej činnosti či zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Prezident netvrdil, že Kuffa tieto skutky spáchal, upozornil však, že vyšetrovanie môže dospieť aj k jeho obvineniu. Zdôraznil, že jeho postup zatiaľ neznamená definitívne rozhodnutie o nevymenovaní, a premiéra požiadal, aby nomináciu prehodnotil a predložil nové meno.
Fico sa odvoláva na koaličnú dohodu
Fico na zmene nominácie nevidí dôvod. Po piatkovom stretnutí s predsedom SNS Andrejom Dankom oznámil, že rešpektuje koaličnú dohodu, podľa ktorej má strana právo navrhnúť svojho kandidáta na post ministra životného prostredia. Tvrdí, že jeho úlohou je návrh predložiť prezidentovi a že hlava štátu ho nemôže odmietnuť. Keďže SNS na Kuffovej nominácii trvá, Fico ju stiahnuť neplánuje a odvoláva sa aj na prezumpciu neviny.
Prezident zatiaľ neoznámil definitívne rozhodnutie. Pripomenul, že vedením ministerstva je poverený premiér, takže rezort nezostal bez riadenia. Podľa politológa Miroslava Řádka z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka je za Ficovým postojom najmä snaha rešpektovať koaličnú dohodu so SNS. Spor zároveň môže vyostriť vzťahy medzi premiérom a prezidentom.
Ústava podľa právnika pripúšťa len úzko vymedzenú výnimku
Ak Fico na nominácii zotrvá a Pellegrini sa rozhodne Kuffu nevymenovať, spor sa môže presunúť do ústavnoprávnej roviny. Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka z Univerzity Komenského v Bratislave je všeobecným pravidlom, že prezident má návrhu premiéra na vymenovanie ministra vyhovieť.
Prezident však podľa odborníka nie je návrhom premiéra bezpodmienečne viazaný. Ústava mu ukladá povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, čo môže mať v odôvodnených prípadoch vplyv aj na rozhodovanie o členoch vlády. „Odmietnutie návrhu premiéra je preto veľmi úzko vymedzenou výnimkou. Nikdy to nesmú byť svojvoľné dôvody a vždy to musí byť presvedčivo prepojené s povinnosťou zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov,“ vysvetľuje Bujňák.
V prípade Filipa Kuffu však podľa neho vzniká otázka, či prezident svoje výhrady odôvodnil dostatočne konkrétne. Za problematickú považuje argumentáciu, že nikto nemôže vylúčiť, či trestné stíhanie môže skončiť aj obvinením navrhovaného kandidáta. „Ak by sme takéto zdôvodnenie akceptovali, potom by možnosť odmietať návrhy premiéra nepredstavovala veľmi úzko vymedzenú výnimku, ale naopak, širokú mieru diskrečnej právomoci bez atribútu konkrétnosti,“ upozorňuje.
Takýto výklad by podľa neho mohol zasahovať aj do práva na prístup k verejným funkciám za rovnakých podmienok, ktoré garantuje ústava. Zároveň pripomína, že vymenovanie za ministra neznamená, že by kandidát nemohol niesť trestnoprávnu zodpovednosť, ak sa na ňu nájdu zákonné dôvody.
Spor môže skončiť na Ústavnom súde
Bujňák upozorňuje, že súčasný spor sa odlišuje od predchádzajúcich prípadov z roku 2018 pri rezorte dopravy, z roku 2021 pri rezorte sociálnych vecí či z roku 2023 pri rezorte životného prostredia, keď prezidenti odmietali alebo odkladali vymenovanie kandidátov počas demisie vlády či pri vymenúvaní nového kabinetu. V tomto prípade už totiž premiér aj vláda vo funkcii sú.
Keďže Fico na nominácii zotrváva, ďalší postup je na prezidentovi. Jednou z možností je obrátiť sa na Ústavný súd a požiadať ho o výklad ústavy, ak by prezident považoval otázku svojich právomocí za spornú. „Mimoriadny význam by spočíval v tom, že by zaväzoval akéhokoľvek prezidenta a akéhokoľvek premiéra aj v budúcnosti,“ vysvetľuje Bujňák. Zároveň dodáva, že Ústavný súd nemá na vydanie takéhoto výkladu stanovenú lehotu, pri poslednom podobnom konaní však podľa neho postupoval pomerne rýchlo.
