Náročná cesta k dohode s Maďarskom. Budapešť viedla proti Slovensku medzinárodnú kampaň

Neľahká cesta k zmluve s Maďarskom. Budapešť viedla medzinárodnú kampaň proti Slovensku

Od podpisu historicky dôležitej medzištátnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom uplynuli viac ako tri desaťročia. Skúsený diplomat Ján Gábor, ktorý mal na rokovaniach významnú úlohu, priblížil, aké výzvy sprevádzali prípravu jej textu aj samotné vyjednávanie.

Podľa jeho slov ešte pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky určovala agendu a tón diskusie medzi Bratislavou a Budapešťou v zásade maďarská strana. Odmietala sa dohodnúť na konštruktívnom riešení spoločného, takmer dokončeného vodného diela na Dunaji.

Gábor pripomenul, že po rozpade spoločného štátu bolo prirodzené a politicky žiaduce, aby prvé kroky samostatného Slovenska smerovali k usporiadaniu vzťahov so susedmi. Vzťahy s Maďarskom však podľa neho komplikuje viacero asymetrií v slovensko-maďarskej relácii.

Napriek tomu sa historický dokument podarilo podpísať v marci 1995 v Paríži na konferencii o Pakte stability v Európe. Podpísali ho predseda vlády SR Vladimír Mečiar a jeho maďarský partner Gyula Horn.

Diplomat zdôraznil, že medzinárodná zmluva má už zo svojej podstaty väčšiu váhu v porovnaní s politickou deklaráciou. Ratifikačný proces je náročnejší a predpokladá vyššiu garanciu právnych záväzkov zmluvných strán a ich vymožiteľnosť.

Podľa Gábora začala už prvá demokraticky zvolená maďarská vláda pod vedením Józsefa Antala presadzovať výrazne revizionistický tón v pohľade na dejiny v regióne. Tento tón ešte zosilnel po vzniku SR. Symbolickým bodom zlomu bol slávnostný pohreb kontroverzného maďarského politika Miklósa Horthyho s účasťou maďarskej vlády v septembri 1993.

Maďarská strana podľa neho viedla proti novej SR silnú medzinárodnú kampaň ohľadne situácie maďarskej menšiny na našom území. Obviňovala Bratislavu z porušovania práv týchto osôb, čo sa nikdy nepotvrdilo. Budapešť bola rozhodnutá riešiť Gabčíkovo súdnym sporom, ktorý však neskôr v Haagu prehrala.

Záujmom slovenskej strany bolo mať veľkú zmluvu, ktorá by riešila všetky oblasti vzájomnej spolupráce. Pôvodným záujmom maďarskej strany bolo riešiť len právnu ochranu národnostných menšín. Budapešť našťastie rýchlo pochopila, že úvaha o dohode len o národnostnej menšine bola absolútne nepriechodná.

Najdôležitejšia v zmluve je podľa Gábora jej komplexnosť. S výnimkou vodného diela a histórie pokrýva všetky oblasti spolupráce medzi dvoma susednými štátmi. Zmluvný dokument sa opiera o základné zásady medzinárodného práva, potvrdzuje neporušiteľnosť hraníc a akceptuje najvyšší medzinárodný štandard ochrany menšín.

O začatí rokovania rozhodla vláda Jozefa Moravčíka v lete 1994. Samotný rokovací proces nebol veľmi dlhý, o to bol viac intenzívny a prešiel viacerými ostrými právnymi i politickými zákrutami. Maďarská strana podľa Gábora využila všetky svoje nástroje – skúsenú diplomaciu, v tom čase veľký medzinárodný kredit, zahraničných spojencov a maďarskú loby vo svete.

Rokovalo sa v dvoch skupinách. Jedna diskutovala o zmluve, druhá sa sústredila na menšinovú otázku. Maďarská strana postupne zvyšovala úroveň svojich zástupcov až na štátneho tajomníka a poradcu maďarského premiéra, na ich počudovanie však oproti sedel stále rovnaký referent.

Maďarská strana mala dobre premyslený plán, ktorý jej spočiatku aj vychádzal. Pripravovala si pôdu na rôznych medzinárodných fórach regionálneho či európskeho formátu, pričom lobovala u svojich partnerov, ktorých systematicky presviedčala, že rokovania blokuje Bratislava, avšak opak bol pravdou.

Na pôde Stredoeurópskej iniciatívy a najmä v Rade Európy sa prijali pozície, ktoré úplne vyhovovali SR. Ešte týždeň pred parížskou konferenciou bola francúzska strana presvedčená, že Slovenská republika je prekážkou úspešným rokovaniam. Až stretnutie slovenských diplomatov s osobným poradcom francúzskeho predsedu vlády dalo veci do pohybu.

O niekoľko dní maďarská strana stiahla požiadavky na menšinovú autonómiu, čo umožnilo úspech záverečného rokovania na úrovni predsedov vlád Slovenska a Maďarska. Na druhý deň po stretnutí premiérov v Bratislave však maďarský minister zahraničných vecí v rozhovore pre maďarské médiá účelovo dezinterpretoval slovenské stanovisko k článku o menšinách. Vláda SR preto odsúhlasila verbálnu nótu, ktorá dala veci do poriadku.

Aj s odstupom jednej generácie je Gábor presvedčený, že zmluva splnila svoje ciele. Nastavením jasných parametrov definovala agendu rozvoja spolupráce a dvojstranných vzťahov, upokojila a stabilizovala susedské vzťahy a bola dôležitým príspevkom k stabilite v regióne. Zahraniční partneri sa prestali na Slovensko pozerať ako na potenciálne ohnisko napätia z etnických dôvodov.