Odkiaľ prichádza mráz (z Bieleho domu) alebo chceme žiť v tieni mrakodrapov?

Odkiaľ prichádza mráz (z Bieleho domu) alebo chceme žiť v tieni mrakodrapov?

V rokoch 1977-1978, Zdeněk Mlynář, významný politik Pražskej jari a signatár Moskovského protokolu, napísal vo Viedni knihu s názvom „Mráz přichází z Kremlu“. Táto práca predstavuje svedectvo o vojenskej intervencii v Československu v roku 1968, ktorá bola organizovaná Moskvou a uskutočnená za účasti väčšiny štátov Varšavského bloku. Táto historická paralela je dôležitá v súvislosti s dnešným geopolitickým kontextom.

Existuje známa historka, o ktorej sa nemusíme presne zhodnúť na jej pravdivosti. Podľa nej predavač kníh usporiadal tri dielo vedľa seba tak, že ich tituly vytvorili súvislú vetu: „Chceme žiť Ďaleko od Moskvy V tieni mrakodrapov.“ Tradične, by sme mohli zamyslieť nad tým, aké tituly by dnes usporiadal v súčasnej knihkupeckej praxi.

MRÁZ PRICHÁDZA Z BIELEHO DOMU

Keď Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia vo funkcii prezidenta USA navrhol ponuku na kúpu Grónska Dánsku, mnohí to brali ako žart. Avšak, v súčasnosti môže byť tento zámer vnímaný vážnejšie, čo viedlo k silnejšiemu zjednoteniu krajín EÚ voči jeho plánom.

Vyvraždenie prezidenta Venezuely Nicolása Madura sa javí ako teroristický akt, ktorý bol zastrešený útokom Bieleho domu na Irán. Ten, podľa správy, mal vyústiť do fyzickej likvidácie popredných iránskych predstaviteľov. Európska únia nie je schopná jednoznačne sa postaviť proti tomuto únosu, ako ani odsúdiť útok na Irán, čo vyplýva z komplexnosti súčasnej situácie.

Napriek ťažkým konfliktom v Iráne a hrozbám vojny na Blízkom východe, ambície súčasného amerického lídra sa nezmenšujú. Po Venezuele sa Trump obrátil na Kubu s vyhlásením: „Môžem urobiť s Kubou čokoľvek, čo chcem,“ čo samo osebe naznačuje náznaky chovania cisára z čias starého Ríma.

Situácia, ktorú nastoľuje Biely dom, presahuje rámec Grónska, Venezuely, Iránu a Kuby – je to systém odrážajúci vnútorné pomery americkej administratívy. Zatiaľ je iba jeden prominentný Američan, ktorý mal dostatočnú odvahu postaviť sa proti tomuto napadnutiu, a to je bývalý riaditeľ amerického protiteroristického centra Joe Kent, ktorý vyjadril nesúhlas s krokom voči Iránu.

CHCEME ŽIŤ V TIENI MRAKODRAPOV?

Civilná realita v súčasnosti čelí posun von z tradičných oblastí Wall Street. Európa je čoraz viac závislá na technologickom sektore Silicon Valley, vzdialenom približne tritisíc míľ od zázemia amerického finančníctva. Digitálna závislosť je alarmujúca, pretože mnohé štáty EÚ sú vo svojich digitálnych technológiach závislé až na 80–90 % od amerických spoločností, ako je Microsoft, Google, Amazon a Alibaba.

Na povrch vystupuje aj nové bezpečnostné riziko: obavy, že Európu prevládnu „technolibertariáni“, ktorí sa snažia bojovať proti akýmkoľvek reguláciám zo strany vlády a podrývať základy európskej demokracie. EÚ nielenže nemá digitálnu suverenitu, ale je trvalé vystavená riziku zneužitia údajov. Americký zákon Cloud Act z roku 2018 uľahčuje spravodajským službám prístup k dátam uchovávaným americkými technologickými spoločnosťami, bez ohľadu na to, kde sú tieto údaje fyzicky uložené. To k pôsobeniu EÚ v oblasti ochrany dát vytvára zložitosti a výzvy.

Okrem toho, Trump nehrozí len novými clami, ak EÚ neoslabí legislatívu upravujúcu digitálne trhy a služby. Kým niektoré krajiny EÚ mali odvahu zaviesť digitálnu daň na národnej úrovni, je potrebné, aby EÚ zaviedla túto daň na celom kontinentálnom rozsahu. Suma, ktorú digitálne spoločnosti zarobili v EÚ v minulom roku, je astronomická, pričom ich príspevok do štátnych rozpočtov bol minimálny.

Podľa Pasquale Tridica, predsedu podvýboru pre daňové záležitosti Európskeho parlamentu, je zavedenie digitálnej dane v EÚ absolútne nevyhnutné, a to aj navyše vzhľadom na hrozby prezidenta Trumpa voči EÚ a možným odvetným opatreniam, ak nebude rešpektovaná jeho vôľa. Takáto daň by nielenže podporila rozpočty štátov EÚ, ale najmä by posilnila záväznosť a sebavedomie celého bloku.