Srbsko bolo na pokraji násilného prevratu, v zákulisí sa spomína Orbán
Srbsko bolo na pokraji násilného prevratu, zvrat prišiel v poslednej chvíli
Srbský líder Aleksandar Vučič bol ešte krátko pred uznaním volebnej porážky odhodlaný udržať sa pri moci násilím. Od násilného prevratu ho pravdepodobne odradili predstavitelia európskych vlád a bývalý maďarský premiér Viktor Orbán. Vučič, ktorý 12 rokov dominoval srbskej politike, od svojich plánov upustil vo chvíli, keď sa ukázalo, že opozičná Študentská kandidátka získala v parlamentných voľbách náskok pol milióna hlasov, a po výzvach, aby sa vzdal ďalšieho boja o moc.
„V nedeľu vyslal do centra Belehradu 4 000 policajtov a 3 000 najatých násilníkov, aby chránili režim. Som si stopercentne istý, že plánoval neuznať výsledky volieb,“ povedal bývalý veliteľ srbskej protiteroristickej jednotky Spasoje Vulevič.
„V nedeľu sme z diplomatických zdrojov dostali znepokojujúce správy, že je Vučič pripravený bojovať a uskutočniť prevrat,“ uviedol europoslanec Sandro Gozi z liberálnej frakcie Obnovme Európu.
„Plánovali zvrátiť výsledky hlasovania hrubou silou, ak by bol výsledok tesný, ale mám informácie, že Vučič dostal viacero telefonátov od polície a ďalších ľudí, ktorí ho prinútili zmeniť názor. Presvedčili ho, že keby svoj plán uskutočnil, dopadlo by to pre neho veľmi zle,“ tvrdí Radomir Saičič zo Študentskej kandidátky, o ktorom sa hovorí ako o uchádzačovi o post v budúcej srbskej vláde.
Právnik Rade Djurič sa domnieva, že Vučič plánoval pod zámienkou nezrovnalostí pri hlasovaní požadovať opakovanie volieb, čo by vyvolalo protesty a násilie, ktoré by následne využil ako ďalšiu zámienku na zrušenie volieb.
Lenže 90 minút po zatvorení volebných miestností Vučič uznal porážku a najatí násilníci zmizli z ulíc. Podľa nepotvrdených správ z Belehradu ho k tomu prinútil Viktor Orbán, ktorý bol sám v apríli v Maďarsku odstavený od moci po 16 rokoch vládnutia.
Vulevič tvrdil, že Vučič bol prinútený ustúpiť, nie však políciou, keďže všetkých veliteľov v Belehrade osobne vybral, ale pravdepodobne dostal telefonické varovania „na najvyššej úrovni“ od európskych vlád.
Študentská kandidátka získala 52,61 percenta hlasov, zatiaľ čo koalícia okolo Vučičovej Srbskej pokrokovej strany (SNS) 39,24 percenta. Hranicu potrebnú na vstup do parlamentu neprekročilo žiadne ďalšie politické zoskupenie, vyplýva z údajov volebnej komisie. Podľa odhadu mimovládnej organizácie CeSID a agentúry IPSOS bude mať Študentská kandidátka v 250-člennej skupštine 140 mandátov, zatiaľ čo Vučičovo volebné zoskupenie Jednotné Srbsko ich bude mať 103. Zvyšných sedem kresiel si rozdelia strany zastupujúce maďarskú, bosniacku a albánsku menšinu.
