Ráno v horách, večer pri mori. Chorvátsky región, kde sa za deň mení krajina aj chute

Ráno v horách, večer pri mori: Chorvátsky región Lika-Senj mení krajinu aj chute za jediný deň

Ráno čerstvý pstruh z horskej rieky, popoludní túra cez vápencové vrchy a večer morské plody s výhľadom na Jadran. V chorvátskej župe Lika-Senj sa takéto striedanie zážitkov zmestí do jednej cesty. Región spája zelené vnútrozemie s pobrežím pod pohorím Velebit a zahŕňa aj severnú časť ostrova Pag.

Kým väčšina dovolenkárov pokračuje po diaľnici smerom k moru, vo vnútrozemí čakajú lesy, rieky, malé hospodárstva a miesta, ktoré ešte nepatria k najznámejším chorvátskym turistickým adresám.

„Plitvické jazerá sú síce najznámejšie, no pre mnohých zahraničných návštevníkov je veľká časť regiónu Lika-Senj stále neobjavená,“ hovorí Ivan Radošević, riaditeľ turistickej organizácie regiónu. Podľa jeho slov možno počas jednej dovolenky vyraziť do hôr, zastaviť sa u výrobcov syra, navštíviť rodisko Nikolu Teslu a o niekoľko hodín oddychovať pri mori pod Velebitom.

Región si nachádza cestu aj k slovenským turistom. Od januára do konca septembra 2026 ho navštívilo takmer 21-tisíc Slovákov, ktorí tu vyše 107-tisíc ráz prenocovali. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vzrástol počet príchodov o viac ako tri percentá a počet prenocovaní o vyše štyri percentá.

Velebit ako hranica medzi dvoma svetmi

Najvýraznejšou prírodnou dominantou regiónu je Velebit, najdlhšie pohorie Chorvátska. Tiahne sa pozdĺž Jadranu a oddeľuje vnútrozemskú Liku od pobrežia. Celé pohorie je od roku 1978 súčasťou svetovej siete biosférických rezervácií UNESCO.

Turistické chodníky vedú cez lesy a horské lúky až k vápencovým vrcholom, odkiaľ sa otvárajú výhľady na more a ostrovy. K najznámejším trasám patrí Premužićova cesta, ktorá prechádza atraktívnymi časťami severného a stredného Velebitu. Vybudovali ju v 30. rokoch 20. storočia technikou suchého kamenného muriva. Meria 57 kilometrov a vďaka premyslenému vedeniu terénom nemá prudké stúpania. Celú trasu možno prejsť približne za tri dni, no aj kratší úsek ponúka možnosť spoznať pohorie bez náročného výstupu na vrcholy.

Dedinka, kde sa narodil Nikola Tesla

Len niekoľko kilometrov od Gospića, správneho a kultúrneho centra Liky, leží Smiljan. Na prvý pohľad nenápadná dedina má výnimočné miesto v dejinách techniky: v roku 1856 sa tu narodil Nikola Tesla, vynálezca a konštruktér, ktorého práca zásadne ovplyvnila vývoj elektrických systémov.

Tesla vyrastal v rodine pravoslávneho kňaza. Jeho rodný dom stál vedľa kostola, v ktorom pôsobil jeho otec. Dnes sa na tomto mieste nachádza Pamätné centrum Nikolu Tesly, ktoré spája historický dom s modernou expozíciou venovanou jeho životu a dielu. Návšteva Smiljanu tak prináša nečakaný kontrast k horským chodníkom a vidieckym hospodárstvam.

Kuchyňa, ktorá sa začína na poli a končí v lese

V horskej časti Liky sa tradične varilo z toho, čo ponúkali miestne polia, lesy, rieky a hospodárstva. Na stoloch sa preto objavovali zemiaky, jahňacina, divina, huby, pstruhy aj mliečne výrobky. Jednou z typických špecialít je Lički škripavac, mäkký syr, ktorý pri hryzení charakteristicky vŕzga. Jeho názov odkazuje práve na tento nezvyčajný zvuk.

Miestna syrárska tradícia sa stala aj súčasťou turistickej ponuky. Takzvaná syrová cesta spája syrárne a menšie rodinné hospodárstva, vďaka čomu môžu návštevníci spoznať výrobu aj ľudí, ktorí za regionálnymi produktmi stoja.

Kuchyňu Liky predstavil v Bratislave tento mesiac aj chorvátsky šéfkuchár Dino Galvagno, známy aj z televíznej súťaže MasterChef. Pre 60 hostí pripravil štvorchodové menu z lokálnych surovín, ktoré doplnili vína z vinárstva Boškinac z oblasti Novalja na ostrove Pag.

Galvagno má k regiónu bližšie než len cez jeho kuchyňu. Po rokoch v reštauračnom prostredí si v ňom vybudoval vlastné zázemie. V Dnopolji pri Donjem Lapci vytvoril hospodárstvo Latibula. Pestuje tam zeleninu, pečie chlieb a vyrába syry, med aj džemy. Pri varení využíva huby, divoké rastliny a bobule, ktoré nájde v prírode.

Za Velebitom sa mení aj jedálny lístok

Prechod z vnútrozemia na pobrežie prináša ďalšiu zmenu. Kým v horskej časti dominujú sýtejšie jedlá, huby, mäso a mliečne výrobky, pri mori pribúdajú ryby, olivový olej a stredomorské bylinky, napríklad šalvia či rozmarín.

Osobitné miesto má Novalja na severe ostrova Pag. Ostrov preslávili paški sir a jahňacina, ktorých charakter ovplyvňuje miestna vegetácia vystavená morskej soli a silnej bure, studenému a nárazovému vetru, ktorý vanie od pevniny smerom k Jadranu.

Na pomerne krátkej vzdialenosti tak možno spoznať dve odlišné kulinárske tradície: vnútrozemskú kuchyňu založenú na produktoch polí, lesov a hospodárstiev aj stredomorské jedlá späté s morom a ostrovnou krajinou. Lika-Senj tak ponúka viac než cestu k moru – príležitosť spoznať Chorvátsko v jeho horskej aj prímorskej podobe, objaviť príbeh jedného z najznámejších vynálezcov sveta a ochutnať jedlá, ktorých charakter stále určuje krajina, z ktorej pochádzajú.