Trump chce nalákať Putina na miliardový biznis? Na stole je plán, ktorý otrasie Európou

Trump chce nalákať Putina na miliardový biznis? Na stole je výbušný plán, ktorý môže otriasť Európou

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje obnovenie dodávok ruského zemného plynu do Európy ako súčasť širšej mierovej dohody o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine. Návrh, ktorý má Moskve poskytnúť ekonomickú motiváciu na zastavenie bojov, však vyvoláva odpor európskych predstaviteľov. Najvýraznejšie proti nemu vystupuje Nemecko, ktoré varuje pred návratom energetickej závislosti od Ruska.

Podľa denníka The New York Times americkí vyjednávači Jared Kushner a Steve Witkoff predložili myšlienku obnovenia dodávok ruského plynu počas rokovaní s ukrajinskými a európskymi predstaviteľmi. Diskutovali o nej aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským počas septembrového stretnutia v Kyjeve. Americká strana podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami navrhuje, aby Ukrajina zvážila opätovné sprevádzkovanie plynovodov, ktorými v minulosti prúdil ruský plyn do Európy. Príjmy z tranzitu by mohli prospieť Kyjevu, zatiaľ čo obnovený export by znamenal významný ekonomický prínos pre Moskvu.

Biely dom potvrdil, že ekonomické stimuly sú súčasťou amerického diplomatického úsilia. „Spojené štáty úzko spolupracujú s Ukrajinou a našimi európskymi partnermi na komplexnom mierovom návrhu, ktorý zahŕňa ekonomické stimuly pre Rusko aj Ukrajinu ako súčasť konečného urovnania,“ uviedla americká administratíva.

Trump zároveň podniká kroky na zmiernenie ekonomického tlaku na Moskvu. V piatok 16. októbra vyňal Rusko z nových sankcií schválených Kongresom. O týždeň skôr zrušil sankcie na ruskú motorovú naftu. Ruský ekonomický vyslanec Kirill Dmitrijev označil dohodu týkajúcu sa nafty za začiatok širšej hospodárskej spolupráce. Podľa jeho vyjadrení Moskva a Washington diskutujú aj o ďalších projektoch vrátane dátových centier napájaných ruskou jadrovou energiou. Predmetom rokovaní je podľa The New York Times aj možný predaj zahraničných aktív ruskej energetickej spoločnosti Lukoil skupine investorov, ktorej súčasťou by bola americká vláda.

Európska únia sa medzitým snaží ukončiť energetickú závislosť od Moskvy. V roku 2021 pochádzalo z Ruska 45 percent plynu dovážaného do EÚ, v roku 2025 tento podiel klesol na 13 percent. Únia sa zaviazala úplne zastaviť dovoz ruského plynu do roku 2027. Ukrajina navyše v januári 2025 ukončila tranzit ruského plynu cez svoje územie, čím prišla približne o miliardu dolárov ročne na tranzitných poplatkoch. Návrat ruského plynu by tak znamenal zásadný obrat v európskej energetickej politike.

Proti obnoveniu dovozu ruského plynu najvýraznejšie vystupuje nemecká vláda kancelára Friedricha Merza. Podľa dvoch zdrojov oboznámených s rokovaniami sa proti návrhu dôrazne postavil Günter Sautter, hlavný bezpečnostný poradca nemeckého kancelára, počas mierových rokovaní na Floride v októbri. Berlín podľa európskeho predstaviteľa odmieta aj možnosť, že by sa ruský plyn do Nemecka dostával cez amerického alebo iného sprostredkovateľa.

Bývalý nemecký minister hospodárstva Robert Habeck upozornil, že Rusko v minulosti preukázalo svoju nespoľahlivosť ako dodávateľ energií. „Európa, a najmä Nemecko, už nikdy nesmú byť závislé od ruského plynu. Pretože sme videli, aké nespoľahlivé Rusko bolo,“ povedal Habeck.

Otázka ruského plynu sa stáva významnou témou aj vo vnútropolitickom zápase v Nemecku. Krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko, ktorá podľa uvedených prieskumov vedie s podporou blížiacou sa k 30 percentám, presadzuje obnovenie energetických vzťahov s Moskvou. Jedna z jej líderiek Alice Weidelová v nemeckom parlamente vyhlásila, že krajina potrebuje ruský zemný plyn a ropu na zníženie nákladov domácností a podnikov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v posledných dňoch kritizoval Trumpovu administratívu za oslabovanie podpory Ukrajiny a uzatváranie hospodárskych dohôd s Ruskom. V rozhovore pre Financial Times naznačil, že po dohode o ruskej motorovej nafte môžu nasledovať ďalšie energetické projekty. „Otázkou je, kedy príde ďalšia dohoda. Možno to bude plyn. Určite to bude plyn,“ vyhlásil Zelenskyj.

Podľa The New York Times zostáva zásadným problémom amerického prístupu skutočnosť, že ponuka ekonomických výhod zatiaľ neviedla ruského prezidenta Vladimira Putina k ústupu od jeho hlavných požiadaviek. Odpor európskych vlád voči obnoveniu závislosti od ruských energií môže zároveň skomplikovať snahu Washingtonu dosiahnuť širšiu mierovú dohodu.