Autor, ktorý prepisoval svojich 2 500 týždňov. Ako v Astorke s jedným futbalovým tímom vznikla divadelná hra o slovenskej histórii.
Divadlo Astorka Korzo ’90 uvádza novú hru Pavla Weissa
V repertoári Divadla Astorka Korzo ’90 sa objavila nová inscenácia s názvom „Bolo nás jedenásť“, ktorú napísal Pavol Weiss. Hra, inšpirovaná jeho knihou „2 500 týždňov“, sa zaoberá osudmi obyvateľov mesta Topoľčany, pričom zachytáva slovenskú históriu od čias Slovenského štátu až po súčasnosť. Weiss vo svojej inscenácii nezosobňuje len historické udalosti, no prehlbuje aj psychológiu postáv, čím dokáže vystihnúť zložitosti doby a rozmanitosť ľudských životov.
Prepisovanie a adaptácia: Cesta k dramatickému textu
Významným aspektom tejto adaptácie je spôsob, akým Weiss pracoval na dramatickom texte. Pôvodný román, ktorý obsahoval vyše 700 strán, bol skomprimovaný, a autor sa musel vysporiadať s otázkami, čo nechať a čo vynechať. S povšimnutím, že kniha bola niektorými čitateľmi označená za pomalú, predpokladal, že pre divadelné spracovanie je potrebná viac dynamizujúca forma textu. Weiss sa preto pustil do prepisovania, pričom jeho dielo prešlo radikálnymi zmenami, len čo sa stretol s umeleckým šéfom divadla Ondrejom Spišákom.
Historické pozadie a osobné príbehy
Na pozadí futbalového mužstva sa odvíja dej, ktorý sa zaoberá tragédiami slovenských dejín 20. storočia. Weiss sa snažil spojiť osobné dôvody s historickými faktami, pričom jeho vlastná rodinná história bola silným podnetom. Otec autora, ktorý bojoval v Prvom československom armádnom zbore, prišiel o ruku, a tieto spomienky viedli Weiss k hľadaniu spôsobu, ako zobraziť slovenskú históriu a osobné traumy prostredníctvom dramatických postáv.
Futbal ako metafora spoločnosti
Futbalové mužstvo v hre predstavuje široké spektrum spoločenských vrstiev a profesií, od lekárov po novinárov. Toto zrkadlenie reality ponúka divákovi možnosť zamyslieť sa nad dynamikou a komplexnosťou slovenskej spoločnosti. Weiss tiež nezabúda na umeleckú licenciu, ktorú využíva pri pretváraní historických osudov do podoby dramatických postáv, čím dodáva svojej hre silnú emocionálnu váhu.
Spokojnosť s inscenáciou a jej prijatie
Autor vyjadril spokojnosť s výslednou podobou hry. Riaditeľ divadla, Vlado Černý, prvotne požadoval hru pre tri či štyri postavy, no výsledok je viacrozmerný s osemnástimi postavami, čo divákom ponúka intenzívnejší zážitok. Hra kombinuje dramatické prvky s epickými, čím podčiarkuje hlboké psychologické rozporuplnosti postáv. Zaujímavý režijný prístup Ondreja Spišáka, ktorý vytvoril čitateľný dramatický jazyk, bol ďalším posunom kvality inscenácie.
Budúcnosť divadla a jeho výzvy
Divadlo Astorka Korzo ’90 sa v súčasnosti nachádza vo fáze vnútorného prerodu, kedy nové tváre prichádzajú a staré odchádzajú. Weissova hra „Bolo nás jedenásť“ reflektuje nielen jeho osobný pohľad na históriu, ale aj ich kolektívne úsilie o zachovanie kultúrnych hodnôt v súčasnej spoločnosti. Fans divadla môžu už teraz očakávať, že témy a postavy z inscenácie budú mať trvalý vplyv na slovenské divadlo ako celok.
