Historici si lámali hlavy 200 rokov. AI dešifrovala Napoleonov tajný list za pár hodín
Historici si hlavy lámali 200 rokov. AI dešifrovala Napoleonov tajný list za pár hodín
Keď Napoleon nariadil spísať vojnový list v šifre, vznikla tým hádanka, ktorá bola nevyriešená viac ako 200 rokov, kým ju umelá inteligencia (AI) nerozlúštila v priebehu niekoľkých hodín. Či už ide o dešifrovanie korešpondencie alebo o to, aby prehovorili staroveké obhorené papyrusy, AI otvára nové cesty pre historický výskum.
Dvadsaťsedemročný inžinier v odbore AI Carter Church tak rozlúštil list adresovaný jednému z Napoleonových generálov. Tajná správa z roku 1809, popisujúca pozície francúzskych a spojeneckých vojsk, bola zverejnená v on-line univerzitnom archíve. Bez digitálnych nástrojov by táto úloha mohla trvať týždne, model umelej inteligencie vyvinutý spoločnosťou OpenAI, tvorcom ChatGPT, ho ale zvládol iba za šesť hodín. „Umelá inteligencia prináša predovšetkým vytrvalosť,“ hovorí Church.
Papyrusy z Herculanea
Papyry z Herculanea, ktoré v roku 79 nášho letopočtu zničil výbuch sopky Vezuv a dlho zostávali skryté, teraz tiež začínajú odhaľovať svoje tajomstvá. Zvitky sú príliš krehké na to, aby ich bolo možné rozvinúť bez toho, aby hrozilo riziko ich zničenia, preto vedci použili röntgen a následne ich analyzovala AI, ktorá odhalila písmo a umožnila prečítať ich obsah.
Vedci v júni oznámili prvé úplné virtuálne rozvinutie papyrusu uchovávaného v neapolskej Národnej knižnici. Odhalený text je stoický traktát venovaný etike, uviedla docentka papyrológie na Neapolskej univerzite Federica Nicolardová.
Projekt Back in Time
Francúzsky Národný inštitút pre výskum v oblasti digitálnych vied a technológií v rámci projektu Back in Time (Späť v čase) združuje historikov, kryptografov a odborníkov na AI s cieľom vyvinúť nástroj, ktorý bude schopný prepisovať a dešifrovať starú tajnú diplomatickú či vojenskú korešpondenciu. V európskych archívoch na svoje objavenie čakajú tisíce dokumentov zašifrovaných preto, aby znemožnili nepriateľovi porozumieť zachytenej správe. Tieto dokumenty sa skladajú z trojuholníkov, kruhov alebo vymyslených znakov.
„Existujú celé stáročia, o ktorých nemáme vôbec žiadnu predstavu,“ hovorí kryptografka z inštitútu a vedecká vedúca projektu Cécile Pierrotová. Výskumníci chcú výkon modelu ešte vylepšiť, ale vďaka tomuto technologickému pokroku Pierrotová dúfa, že prinesie poznatky a oveľa širší pohľad na históriu.
Prepis miliónov stránok
V historických vedách prináša umelá inteligencia ďalší prevrat, a to v mierke. Projekt Midrash realizovaný parížskou vysokou školou EPHE – PSL využíva AI na prepis miliónov stránok rukopisov a vytvorenie obrovských korpusov o židovskej kultúre, v ktorých je možné vyhľadávať.
„Prepisujeme desať miliónov strán hebrejských rukopisov. Je to obrovský projekt. Žiadny človek by také množstvo nedokázal spracovať,“ tvrdí vedúci štúdia historických vied na škole Daniel Stökl Ben Ezra. Takto digitalizované texty zásobujú obrovské databázy, ktoré umožňujú vykonávať rešerše v predtým neprístupných korpusoch. Stökl Ben Ezra tento súbor prirovnáva k akémusi obrovskému facebooku minulosti, v ktorom môžu historici odhaľovať súvislosti medzi osobami, miestami, textami alebo myšlienkami rozptýlenými v miliónoch dokumentov. Takto sa podarilo spojiť fragmenty z káhirskej Genizy, súboru židovských rukopisov roztrúsených po celom svete.
Archívy Notre-Dame
Metodologická revolúcia sa dotýka aj archívov parížskej katedrály Notre-Dame. Tím výskumníkov v rámci projektu e-NDP vycvičil AI na prepis 14 600 stránok latinských stredovekých záznamov kapitulnej rady katedrály. Táto práca vďaka miere rozpoznávania znakov pohybujúcich sa medzi 88 a 94 percentami v závislosti od zväzkov najmä odhalila informácie o každodennom živote katedrály, stavebných prácach, personále či starostlivosti o opustené deti, hovorí historička a vedúca projektu Julie Claustreová.
Vykonanie rovnakej práce ručne by podľa nej trvalo niekoľko desiatok rokov. „Nejde ale len o úsporu času. Automatizácia pri takýchto korpusoch umožňuje výskumy, ktoré predtým neboli možné, a tým menia podmienky výskumu,“ dodala.
