Maďarská lacná kačina ohrozuje slovenský chov, domáci môže zaniknúť
Lacná kačka z Maďarska valcuje slovenskú tradíciu. Domáci chov môže čoskoro úplne zmiznúť
Prvý októbrový víkend usporiadali v Kráľovom Brode, v dedine neďaleko Galanty, Jablkový a kačací festival. Na dvanásty ročník sa zhŕklo tri a pol tisíca gurmánov od Bratislavy až po Žiar nad Hronom, aby si pochutnali na poctivej pečenej kačacine. Pripravila ju spoločnosť Agrostaar, posledný najdlhšie fungujúci chovateľ kačíc na Slovensku. Nevedno však, či výroba kačíc prežije.
Kráľov Brod je pokračovateľ bohatej tradície chovu kačíc a husí na južnom Slovensku. Táto tradícia sa udržala aj počas socializmu, keď drobnochovy zásoboval malými kačičkami ŠM Slovenské Pole, predchodca Agrostaaru. Kačice boli vítaným doplnkom samozásobiteľských aktivít vtedajšieho slovenského vidieka.
Dnes vyzerá všetko inak. Ľudia síce stoja o kačacinu, o čom svedčí aj vyše tisíc pečených kačíc, ktoré rozporciovali na festivale. S takým apetítom návštevníkov jednoducho nerátali. Už roky kačaciu farmu v Agrostaare dotujú zo ziskovej rastlinnej výroby. Tá sa však v extrémne suchom roku prepadla do straty, úrody kukurice klesli o dve tretiny a pre hovädzí dobytok majú kukuričnej siláže ledva do jari.
Ľuďom mäso z kačíc chutí, lebo ide o klasický extenzívny chov, kačky plávajú na dvoch jazerách. Nie je to intenzívny priemyselný výkrm, aký je rozšírený v Maďarsku, Poľsku či Nemecku. Cenou teda kráľovobrodská kačka nemôže konkurovať. Trojkilogramová kačica z Agrostaaru vyjde, ako hovorí riaditeľ spoločnosti Balázs Kósa, na 20 eur. Teraz uprostred sezóny pečených kačíc však jeden z reťazcov ponúka kačku z Maďarska v akcii za 3,19 eura za kilogram.
„V polovici sedemdesiatych rokov sme na kačacej farme produkovali 800-tisíc jednodňových káčat,“ spomína František Szikura, jeden zo zakladateľov spoločnosti Agrostaar. V čase socializmu celá časť káčat smerovala k chovateľom do družstiev, ale celých 35 percent si kúpili dedinčania z juhu Slovenska.
V deväťdesiatych rokoch všetky bitúnky, kde sa porážala hydina, boli sprivatizované. Do troch z nich predávali kačice aj zo spoločnosti Agrostaar. Za kačice im nezaplatili dovedna sedem miliónov slovenských korún. Szikura je presvedčený, že tento privatizačný šok viedol k postupnému úpadku až rozpadu chovu vodnej hydiny.
Dnes je Agrostaar, kde ročne spracujú vo vlastnom bitúnku 15-tisíc kačíc, posledným vojakom na kačacom poli. V Tomášikove je ešte chov s desiatimi tisíckami a v Topoľnici s piatimi tisíckami kačíc. Ak ešte v roku 2000 sa na Slovensku vodná hydina podieľala na celkovej produkcii hydiny piatimi percentami, tak v roku 2025 klesla na takmer nemerateľné množstvo 0,2 percenta. Uviedol to riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Celoslovenský kŕdeľ husí klesol z 95-tisíc na 850.
Mladý riaditeľ spoločnosti Balázs Kósa vraví, že rokujú s ministerstvom pôdohospodárstva, aby sa našiel spôsob, ako podporiť chov a spracovanie hydiny. Teraz sa pripravujú pravidlá novej SPP na obdobie rokov 2028 až 2034. Ak sa prostriedky nevyhnutné na udržanie chovu kačíc nenájdu, na Slovensku ich chov vyhynie.
