Pre štyri z piatich rodín je dieťa príliš drahé, mnohí ho považujú za luxus
Dieťa je pre väčšinu rodín luxusom, štyria z piatich rodičov hovoria, že je príliš drahé
Narodenie dieťaťa patrí k najkrajším udalostiam v živote rodiny. S novým členom domácnosti však prichádzajú aj výdavky, ktoré môžu výrazne zaťažiť rodinný rozpočet. Až štyria z piatich rodičov tvrdia, že mať dieťa je príliš drahé. Vyplýva to z celoštátneho prieskumu Detskej nemocnice C. S. Motta pri Michiganskej univerzite v Spojených štátoch amerických.
Najťažšiu finančnú situáciu majú rodiny s deťmi vo veku do troch rokov. Dve pätiny rodičov v tejto skupine uviedli, že s peniazmi zápasia alebo s nimi len tak-tak vychádzajú.
Medzi najväčšie položky patria výdavky na bezpečnosť a zdravie dieťaťa. Rodiny musia zabezpečiť autosedačku, dostatok plienok, kvalitnú a výživnú stravu či vhodnú starostlivosť o dieťa.
„Rodičia si uvedomujú, aké dôležité sú prvé roky života pre zdravie a vývoj dieťaťa. Vedieť, čo dieťa potrebuje, a môcť si to dovoliť sú však dve rozdielne veci,“ upozornila Sarah Clarková, spoluvedúca projektu Mott Poll. Podľa nej sa rodiny v tomto citlivom období často ocitajú pred náročnou voľbou: musia rozhodovať, či uprednostnia základné potreby dieťaťa, alebo ostatné výdavky domácnosti.
Rodičia chcú pomoc od štátu
Prieskum sa uskutočnil v júli medzi rodičmi detí vo veku od nula do 18 rokov. Takmer všetci opýtaní sa zhodli, že raný vývoj dieťaťa má zásadný význam pre jeho dlhodobé zdravie.
Napriek tomu mnohé rodiny musia napínať rozpočet na maximum. Niektorí rodičia pracujú nadčasy, obmedzujú nákupy alebo sa spoliehajú na oblečenie a vybavenie z druhej ruky.
Veľká časť opýtaných by preto privítala opatrenia, ktoré by finančnú záťaž zmiernili. Najväčšiu podporu získalo platené voľno v období tehotenstva alebo po narodení dieťaťa. Takmer traja zo štyroch rodičov uviedli, že by takýto program vo svojom štáte rozhodne podporili.
Približne šesť z desiatich opýtaných rozhodne podporuje programy poskytujúce dojčenskú výživu alebo zdravé potraviny. Viac ako polovica by uvítala bezplatnú starostlivosť o deti alebo jej zvýhodnenú cenu, bezplatné autosedačky a plienky.
Podporu týmto opatreniam častejšie vyjadrovali rodičia detí do troch rokov než rodičia starších detí. Zároveň sa častejšie prikláňali k názoru, že pomoc by mala byť dostupná všetkým rodinám, nielen tým, ktoré preukážu finančnú núdzu.
„Potreby rodín sa môžu výrazne líšiť a pre rodičov je náročné, ak je pomoc rozdelená medzi množstvo programov a organizácií,“ vysvetlila Clarková. Priama finančná podpora, napríklad platené voľno, podľa nej dáva rodičom väčšiu slobodu rozhodovať o tom, čo ich domácnosť potrebuje najviac.
Finančné starosti rodiny sprevádzajú každý deň
Pre rodičov, ktorí už teraz zápasia s peniazmi, predstavujú náklady na dieťa dlhodobý zdroj stresu. Viac ako tretina z tých, ktorí svoju finančnú situáciu označili za zlú alebo len tesne zvládnuteľnú, uviedla, že sa o peniaze obáva neustále.
V porovnaní s finančne zabezpečenejšími rodinami častejšie obmedzujú nepovinné výdavky, prijímajú ďalšiu prácu alebo si vopred odkladajú peniaze na potreby dieťaťa. Oblečenie a vybavenie z druhej ruky pritom využívajú rodičia naprieč rôznymi príjmovými skupinami.
Podľa Clarkovej však nejde o luxusné nákupy, ktorých sa možno jednoducho vzdať. Plienky, bezpečná autosedačka, zdravé jedlo a kvalitná starostlivosť sú dôležitou súčasťou zdravého vývoja dieťaťa.
Prieskum sa zameral aj na rodičov starších detí a ich pohľad na pomoc rodinám s malými deťmi. Až polovica z nich priznala, že nevie, ktoré programy poskytujú mladým rodinám najpotrebnejšiu pomoc.
Niektorí sa už pritom zapájajú do podpory vo svojom okolí. Takmer dvaja z piatich rodičov starších detí uviedli, že v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov prispeli miestnej organizácii alebo nábožensky založenému programu, ktorý pomáha rodinám s malými deťmi. Ďalšia pätina pomohla priamo príbuzným alebo priateľom, ktorí vychovávajú malé deti. Približne dvaja z piatich však neposkytli takúto pomoc ani finančne neprispeli na podobné účely.
Rodičia, ktorí na pomoc neprispievali, menej podporovali aj využívanie verejných financií na pomoc rodinám s malými deťmi. Mnohí zároveň uprednostňovali podporu ľudí, ktorých osobne poznajú, pred pomocou neznámym rodinám.
Výsledky podľa Clarkovej naznačujú, že ochota pomáhať nezávisí len od postoja k štátnym programom. Dôležité je aj to, či ľudia vedia, aká pomoc existuje a ako sa dostáva k tým, ktorí ju potrebujú.
„Rodičia môžu súhlasiť s tým, že malé deti potrebujú dobrý štart do života, a pritom nevedieť, ktoré programy im ho môžu zabezpečiť,“ uzavrela Clarková. Lepšia informovanosť, jednoduchší prístup k dostupným zdrojom a možnosť vybrať si najvhodnejšiu formu podpory by podľa nej mohli pomôcť premeniť všeobecnú podporu rodín na konkrétnu pomoc deťom.
