Rovnaké kalórie, iná reakcia tela. Výživová hodnota jedla nie je všetko

Rovnaké kalórie, iná reakcia tela. Výživová hodnota jedla nie je všetko, v skutočnosti záleží aj na niečom inom

Väčšina poznatkov z oblasti výživy naznačuje, že jedlá s rovnakým základným nutričným zložením by mali mať podobný vplyv na hladinu cukru v krvi. Môže však samotný spôsob spracovania potravín ovplyvňovať to, ako na ne naše telo reaguje?

Vedci zistili, že minimálne a vysoko spracované jedlá s rovnakým obsahom kalórií, sacharidov, tukov, bielkovín, vody a soli vyvolávajú odlišné metabolické reakcie. Po konzumácii vysoko spracovaných jedál organizmus uvoľňoval viac inzulínu, spotrebúval viac energie a využíval menej sacharidov ako zdroj paliva. Odlišné reakcie zaznamenali aj v oblasti mozgu, ktorá sa podieľa na motivácii a systéme odmeňovania.

Výsledky naznačujú, že spracovanie potravín môže ovplyvňovať reakcie tela a mozgu spôsobom, ktorý nemožno vysvetliť iba obsahom sacharidov, tukov a bielkovín. Zistenia by mohli pomôcť objasniť, prečo sa ultraspracované potraviny spájajú s nadmernou konzumáciou jedla a dlhodobými zdravotnými problémami.

„Ak sa pozrieme na údaje z populácie, ľudia, ktorí konzumujú veľké množstvo ultraspracovaných potravín, majú vyšší výskyt nepriaznivých zdravotných dôsledkov – obezity, kardiovaskulárnych príhod, cukrovky 2. typu a dokonca aj niektorých ukazovateľov duševného zdravia,“ uviedol Alex DiFeliceantonio, docent vo Fralin Biomedical Research Institute, ktorého laboratórium viedlo štúdiu.

Štúdia zahŕňala 57 zdravých dospelých vo veku od 18 do 45 rokov, z ktorých 32 absolvovalo vyšetrenia funkčnou magnetickou rezonanciou mozgu aj metabolické merania. Každý účastník skonzumoval oba typy jedál počas dvoch samostatných návštev, medzi ktorými uplynuli najmenej tri dni.

Vysoko spracované jedlo obsahovalo malé porcie sendviča s arašidovým maslom a džemom, morčacieho mäsa, zeleninových čipsov, sušienky a cereálií, instantnej zemiakovej kaše a trochu vody. Minimálne spracované jedlo tvorili nakrájaný banán, sušené brusnice, syr a vajce.

„Obe jedlá mali rozdiely v obsahu sacharidov, tukov, bielkovín, kalórií, vody a soli menšie než jedno percento,“ uviedol Zach Hutelin, výskumník z inštitútu a hlavný autor štúdie. „Ak by tieto jedlá mali nutričnú etiketu, ich údaje by boli prakticky totožné.“

„Boli sme prekvapení, že sa líšili úplne všetky sledované metabolické ukazovatele,“ povedal Hutelin. „Pri ultraspracovaných potravinách sme zaznamenali výrazne vyššiu inzulínovú odpoveď a hladina cukru v krvi zostávala o niečo vyššia aj dlhší čas.“

V iný deň si účastníci počas funkčnej magnetickej rezonancie prezerali obrázky vysoko a minimálne spracovaných potravín s porovnateľnými výživovými hodnotami. Jeden z významných výsledkov sa týkal ventrálneho striata a nucleus accumbens, oblastí mozgu zapojených do učenia, motivácie a odmeňovania.

Carlos A. Monteiro z Univerzity v São Paule upozornil, že výskumníci okrem metabolických reakcií sledovali aj mozgovú aktivitu. Podľa neho ide o nový a dôležitý prínos, pretože práve mozog v konečnom dôsledku reguluje stravovacie správanie.

DiFeliceantonio by chcela výskum rozšíriť na ďalšie skupiny ľudí, dlhšie časové obdobia, väčšie porcie a viac kombinácií minimálne a vysoko spracovaných potravín. „Chceme preskúmať konkrétne faktory, napríklad prídavné látky používané pri priemyselnej výrobe alebo jednotlivé kroky spracovania, ktoré by mohli viesť k odlišným metabolickým reakciám,“ uviedla.