Rakúšania jazdia vlakom 3× častejšie než Slováci. Kto do kupé vojde raz za 10 rokov?

Rakúšania cestujú vlakmi takmer trikrát častejšie než Slováci

Švajčiari cestujú vlakom tak často, akoby mali železničnú stanicu namiesto obývačky. Na opačnom konci európskeho rebríčka sú krajiny, v ktorých sa priemerný človek odvezie vlakom sotva raz za niekoľko rokov. A potom je tu Slovensko: krajina, ktorá sa nestratila, no od susedného Česka ju delí viac než len pár železničných kilometrov.

Slováci absolvujú v priemere jednu cestu vlakom za 27 dní

V roku 2024 pripadlo na jedného obyvateľa Slovenska priemerne 13,3 vlakovej cesty, teda približne jedna za 27 dní. Na prvý pohľad to vyzerá ako celkom slušná frekvencia. Európsky rebríček však ukazuje, že inde sa dá vlakom cestovať oveľa častejšie. A niekde je železnica taká málo využívaná, že pravidelná cesta vlakom by takmer mohla patriť do rodinnej kroniky.

Švajčiari cestujú vlakom, akoby mali permanentku

Na vrchole rebríčka stojí Švajčiarsko s hodnotou 71,6 cesty na obyvateľa ročne. V priemere to znamená jednu jazdu približne každých päť dní. Švajčiari tak absolvujú vlakom viac než päťnásobok ciest v porovnaní so Slovákmi. Druhé Luxembursko dosahuje 46,5 cesty a tretie Lichtenštajnsko 43,4. Švajčiarsky náskok pred druhou krajinou je viac než 25 ciest na obyvateľa.

Vysoko sa drží aj Rakúsko s 38 cestami na osobu ročne, nasledujú Dánsko s 35,3 a Nemecko s 35,1. Stredná Európa má v hornej časti rebríčka silné zastúpenie, len Slovensko sa pozerá na susedov s odstupom. Švajčiarsky výsledok však nie je dôkazom, že každý obyvateľ krajiny trávi polovicu života vo vlaku. Ide o priemer za celú populáciu, nie o údaj o typickom jednotlivcovi.

Rakúšania cestujú takmer trikrát častejšie než Slováci

Rakúsko je pre Slovensko azda najvýrečnejším porovnaním. Je blízko, je členom Európskej únie a jeho železnice využívajú ľudia na každodenné dochádzanie aj na dlhšie cesty. S hodnotou 38 jázd na obyvateľa ročne dosahuje takmer trojnásobok slovenského výsledku.

Nejde o rozdiel medzi krajinou, kde vlaky existujú, a krajinou bez železnice. Obe majú železničnú sieť, regionálne spojenia aj medzimestskú dopravu. Rozdiel je v tom, ako často ľudia tento spôsob dopravy skutočne využívajú. Svoju úlohu zohráva dostupnosť spojov, ich nadväznosť, rozmiestnenie miest aj to, či je vlak praktickou alternatívou k autu.

Česi nás predbehli o tretinu, Maďari o viac než dvojnásobok

Česko dosahuje 17,5 cesty na obyvateľa ročne, čo je v porovnaní so slovenskými 13,3 jazdy približne o tretinu viac. Česi absolvujú v priemere jednu cestu vlakom asi každé tri týždne, Slováci približne každé štyri. Rozdiel 4,2 cesty na človeka sa môže zdať malý, po vynásobení počtom obyvateľov však ide o veľký rozdiel v celkovom využívaní železnice.

Ešte prekvapivejšie pôsobí Maďarsko, kde priemer dosahuje 31,8 cesty na obyvateľa, teda približne 2,4-násobok slovenskej hodnoty. Maďarský výsledok ukazuje, že intenzívnejšie využívanie železnice nie je výsadou len najbohatších štátov západnej Európy.

Na Balkáne môže byť vlak skôr raritou než rutinou

Rumunsko dosahuje 3,7 cesty na obyvateľa, Bulharsko 3,3, Litva 1,8 a Grécko s Čiernou Horou po 1,4. Úplne na konci sú Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko, obe s hodnotou 0,1 cesty na obyvateľa ročne. Pri takomto priemere vychádza približne jedna cesta za desať rokov.

Neznamená to, že každý obyvateľ týchto krajín nastúpi do vlaku iba raz za desaťročie. Priemer môže zakrývať veľké rozdiely medzi regiónmi aj medzi ľuďmi, ktorí železnicu využívajú pravidelne, a tými, ktorí ju nepoužívajú vôbec. Na opačnom konci sú príčiny zložitejšie než jednoduché rozhodnutie cestovať autom. Úlohu môžu zohrávať stav a rozsah železničnej siete, kvalita spojov, geografické podmienky či konkurencia autobusovej dopravy.