Slovensko kraľuje EÚ v rovnosti príjmov, no štvrtina ľudí čaká na výplatu každý mesiac
Slovensko má najnižšiu príjmovú nerovnosť v EÚ, štvrtina domácností však žije od výplaty k výplate
Slovensko dosiahlo v minulom roku najnižšiu príjmovú nerovnosť spomedzi všetkých 27 krajín Európskej únie. Podľa údajov Eurostatu bol Giniho koeficient príjmovej nerovnosti na úrovni 23,0, priemer EÚ dosiahol 29,2. Za Slovenskom nasledujú Belgicko (23,4), Česko (24,0), Slovinsko (24,6) a Poľsko (24,9). Najväčšie rozdiely sú v Bulharsku (37,7), Lotyšsku (35,6) a Litve (35,5).
„Hodnota 0 predstavuje dokonalú rovnosť, keď majú všetci rovnaký príjem, kým hodnota 100 znamená úplnú nerovnosť, keď celý príjem dostane jeden človek,“ vysvetľuje Eurostat. Štatistici čerpajú tieto údaje z európskeho zisťovania o príjmoch a životných podmienkach, vlaňajšie výsledky tak vychádzajú z príjmov za rok 2024 a konsolidačné opatrenia z roku 2025 sa v nich ešte neprejavili.
Nižšie mzdy a chýbajúce rezervy
Nízka nerovnosť automaticky neznamená, že sa Slovákom žije dobre. Čistá ročná mzda slobodného človeka s priemerným platom je 15 686 eur, čo je jedna z najnižších hodnôt v Únii. Priemer EÚ je 26 929 eur. Priemerná hrubá mzda dosiahla v druhom štvrťroku tohto roka 1 707 eur a medziročne vzrástla o 3,2 percenta, najpomalšie za posledných šesť rokov. Keďže ceny rástli rýchlejšie, kúpna sila priemerného zárobku klesla prvýkrát po viac ako dvoch a pol rokoch.
Podľa Národnej banky Slovenska má viac ako štvrtina domácností problém prežiť z výplaty, ich úspory by nepokryli ani polovicu mesačného príjmu. Naozaj chudobné sú pritom len približne tri percentá domácností. Ďalších zhruba 23 percent vlastní majetok, najčastejšie byt alebo dom, no hotovosť im chýba. Nečakaný výdavok 461 eur nedokáže pokryť 26 percent ľudí.
Regionálne rozdiely zostávajú výrazné
Slovensko má síce najrovnomernejšie rozdelenie príjmov v Únii, no zároveň jedno z najnerovnomernejších rozložení ekonomickej aktivity. Bratislavský kraj dosiahol v roku 2024 výkon na obyvateľa na úrovni 153 percent priemeru EÚ a patril medzi 20 najbohatších regiónov Únie. Prešovský kraj sa so 46 percentami zaradil medzi najchudobnejšie regióny.
V Bratislavskom kraji je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených len 2,9 percenta ľudí, najmenej zo všetkých 243 regiónov Únie. V Prešovskom kraji je to 29,9 percenta obyvateľov, približne 240-tisíc ľudí. Týždňovú dovolenku si nemôže dovoliť 13,3 percenta obyvateľov Bratislavského kraja, no až 37,2 percenta ľudí v Banskobystrickom kraji.
Vnímaná nespravodlivosť
Podľa Eurobarometra súhlasilo v roku 2022 až 81 percent ľudí s tvrdením, že rozdiely v príjmoch sú na Slovensku príliš veľké, hoci krajina mala už vtedy najnižšiu príjmovú nerovnosť v Únii. NBS upozorňuje, že nerovnosť vnímame podobne ako ľudia v krajinách s oveľa väčšími rozdielmi. Za nespravodlivý považuje ekonomický systém 69 percent domácností, ktoré majú majetok, no nemajú hotovosť, a 66 percent chudobných domácností bez rezerv.
Chýbajúce rezervy majú aj makroekonomické dôsledky. Ak domácnosti nemajú úspory, pri výpadku príjmu obmedzia spotrebu takmer v rovnakom rozsahu, čím sa hospodárske poklesy prehlbujú. „Pre tvorbu politík je preto popri skutočnom prerozdeľovaní dôležitá aj vnímaná spravodlivosť,“ uvádza NBS.
