Tento strom pamätá stavbu pyramíd: Drevený Matuzalem má 5000 rokov, jeho miesto je tajné
Tento strom si pamätá stavbu pyramíd: Drevený Matuzalem má 5000 rokov, jeho miesto je tajné
V kalifornskom pohorí White Mountains rastie borovica, ktorá začala svoj život ešte v čase, keď sa v Egypte stavali pyramídy. Volá sa Matuzalem (Methuselah) a patrí medzi najstaršie známe žijúce samostatné stromy na Zemi. Jej vek sa odhaduje na približne 4 850 rokov. Presnú polohu americká lesná správa tají, aby strom ochránila pred vandalizmom a poškodením.
Matuzalem rastie vo výške približne 3 000 metrov nad morom, v prostredí, kde by mnohé iné dreviny neprežili. Pôda je tu na živiny chudobná, zrážok je málo a stromy musia odolávať vetru, chladu aj prudkým výkyvom počasia. Práve pomalý rast a odolné, živicou presýtené drevo pomáhajú boroviciam dlhovekým vzdorovať škodcom a rozkladu. Na najstarších jedincoch môže byť veľká časť kmeňa mŕtva, fungovanie stromu zabezpečuje len úzky pás živej kôry.
V oblasti Inyo National Forest možno obdivovať viaceré staré borovice dlhoveké, samotný Matuzalem nie je označený. Ich pokrútené kmene a riedke koruny sú dôkazom, že rekordná dlhovekosť nemusí znamenať mohutnosť ani krásu podľa bežných predstáv. Letokruhy borovíc dlhovekých zároveň pomáhajú rekonštruovať podnebie dávnych období a spresňovať poznatky o suchách či teplotných výkyvoch.
Starší než Matuzalem? Rozhoduje spôsob merania
Pri hľadaní najstaršieho stromu sveta sa objavuje jedna nezrovnalosť. Vek samostatného kmeňa sa dá v priaznivých prípadoch určiť podľa letokruhov. Pri stromoch s dutým alebo poškodeným kmeňom však môžu niektoré letokruhy chýbať a odhad je zložitejší. Ešte náročnejšie je určiť vek organizmov, ktoré sa rozrastajú prostredníctvom koreňov a vytvárajú nové kmene.
V rovnakej oblasti kalifornských White Mountains rastie aj ďalšia mimoriadne stará borovica, ktorej sa pripisuje vek presahujúci 5 000 rokov. Údaje o najstarších jedincoch sa však v jednotlivých zdrojoch líšia, a preto treba rozlišovať medzi potvrdeným vekom konkrétneho stromu a všeobecným odhadom.
Oveľa smutnejší príbeh má borovica Prometheus z americkej Nevady. Jej vek sa odhadoval približne na 4 700 až 5 200 rokov. V roku 1964 ju vyrúbali počas vedeckého výskumu, ešte predtým, ako sa naplno ukázalo, aký výnimočný exemplár predstavuje.
Čílsky velikán prežil tisícročia vo vlhkom lese
Mimoriadne staré stromy nerastú iba v suchých horách Severnej Ameriky. V južnom Čile sa nachádza cyprusovec Fitzroyov (Fitzroya cupressoides), známy ako alerce. Jeden z najznámejších jedincov tohto druhu dosiahol podľa vedeckého výskumu odhadovaný vek približne 3 639 rokov. Na rozdiel od borovíc z White Mountains rastie alerce v chladných a vlhkých lesoch južných Ánd. Jeho dlhovekosť súvisí s pomalým rastom a vlastnosťami dreva, no v minulosti ho vážne ohrozovala ťažba.
Podobný prírodný archív sa nachádza na japonskom ostrove Jakušima, kde rastú staré cédre japonské. Najznámejší z nich, Džómon-sugi (Jōmon Sugi), sa stal symbolom ostrova zapísaného na zozname svetového dedičstva UNESCO. Jeho vek sa často odhaduje na niekoľko tisíc rokov, presné číslo však nie je spoľahlivo potvrdené.
Najväčší strom sveta je mladší, no jeho rozmery sú ohromujúce
Ak sa namiesto veku zameriame na veľkosť, prvenstvo patrí inému kalifornskému obrovi. Sekvoja obrovská General Sherman v národnom parku Sequoia je považovaná za najväčší žijúci strom sveta podľa objemu kmeňa. Dosahuje výšku približne 84 metrov a objem kmeňa okolo 1 487 kubických metrov. Jeho obvod pri zemi je približne 31 metrov. General Sherman sa odhaduje na približne 2 200 rokov, takže je výrazne mladší než Matuzalem.
Les, ktorý je v skutočnosti jedným stromom
Ešte zvláštnejší rekord drží Pando v americkom štáte Utah. Na prvý pohľad ide o les osík, v skutočnosti však približne 43 hektárov porastu tvorí jediný geneticky totožný organizmus. Jednotlivé kmene vyrastajú zo spoločného koreňového systému, postupne odumierajú a nahrádzajú ich nové výhonky. Pando tvorí približne 47 000 kmeňov. Jeho vek sa odhaduje na tisíce až desaťtisíce rokov, pričom presný údaj je neistý. Často uvádzané číslo 80 000 rokov preto nemožno prezentovať ako jednoznačne potvrdený fakt.
Práve Pando mení pohľad na otázku, čo vlastne znamená jeden strom. Ak počítame jednotlivé kmene, vidíme tisíce samostatných drevín. Ak však berieme do úvahy spoločný koreňový systém a genetickú totožnosť, ide o jeden organizmus, ktorý sa obnovuje už mimoriadne dlhý čas. Ani tento gigant nie je nezraniteľný: jeho obnovu ohrozuje nadmerné spásanie mladých výhonkov aj zmeny prostredia.
