Boj s depresiou chcela vzdať, dnes šokuje tenisový svet

Z tieňa depresie až medzi tenisovú elitu

Mala patriť medzi najväčšie nádeje poľského tenisu, no namiesto športovej slávy prišli zdravotné problémy, psychické vyčerpanie a depresia. Maja Chwalińská v roku 2021 nevedela, či sa ešte vôbec niekedy vráti na tenisové kurty. O päť rokov neskôr sa jej príbeh zmenil na jednu z najpozoruhodnejších kapitol svetového tenisu.

Juniorská hviezda po boku Swiatekovej

Chwalińská sa narodila 11. októbra 2001 v Poľsku a už od juniorských čias patrila medzi výrazné talenty svojej generácie. Jej meno sa často spomínalo spolu s Igou Swiatekovou, s ktorou vyrastala na kurtoch, hrávala štvorhru a zbierala trofeje v juniorských súťažiach. V roku 2017 sa spoločne prebojovali až do finále juniorskej štvorhry na Australian Open. Ich cesty sa však postupne rozišli. Kým Swiateková začala stúpať medzi svetovú elitu, Chwalińská sa dostala do obdobia, v ktorom prestala zvládať tlak profesionálneho športu.

Boj, ktorý nebolo vidieť

Chwalińská neskôr priznala, že s depresiou zápasila už od konca roka 2019. Pridali sa zdravotné problémy, zranenia a opakované komplikácie, pre ktoré musela odstupovať z turnajov alebo nedokázala podávať výkony, aké sa od nej očakávali. Tenis, ktorý jej od detstva prinášal radosť, sa zmenil na zdroj stresu, frustrácie a vyčerpania.

V júli 2021 po prehre s Francúzkou Clarou Burelovou v prvom kole kvalifikácie Wimbledonu oznámila, že si od tenisu dáva časovo neobmedzenú prestávku. Mala iba 19 rokov a napriek veľkému talentu netušila, či sa ešte dokáže vrátiť. Vo vyjadrení pre Przeglad Sportowy otvorene hovorila o depresii, ktorú prežívala približne rok a pol. Priznala, že už nedokáže prinútiť samu seba trénovať a že jej psychika aj telo jej dávajú jasný signál, aby sa zastavila.

Návrat cez podporu blízkych

Chwalińská opísala, že spočiatku mala problém dokonca aj s obyčajným odchodom z domu. Vrátila sa domov a trávila čas s rodičmi a priateľmi. Dôležité bolo, že na ňu netlačili a nevyžadovali, aby sa čo najskôr vrátila k tenisu. Počas prestávky vyskúšala aj beh a box. Po približne štyroch mesiacoch sa rozhodla, že sa pokúsi o návrat.

V roku 2022 sa prebojovala cez kvalifikáciu Wimbledonu a prvýkrát si zahrala v hlavnej súťaži grandslamového turnaja. Nasledovali roky, počas ktorých zbierala víťazstvá najmä na turnajoch nižších kategórií ITF a WTA 125.

Sen za Roland Garros

Na Roland Garros 2026 prišla Chwalińská ako hráčka mimo elitnej stovky svetového rebríčka. Do hlavnej súťaže sa musela prebojovať cez tri kolá kvalifikácie a málokto ju považoval za kandidátku na výrazný výsledok. Poľka však vyhrávala jeden zápas za druhým a využívala svoj pestrý herný štýl na zaskočenie súperiek.

Jej postup do finále bol historický. Stala sa prvou kvalifikantkou, ktorá sa v tenisovej open ére prebojovala do finále ženskej dvojhry na Roland Garros. Predtým pritom na grandslamových turnajoch nikdy neprekročila druhé kolo hlavnej súťaže. Vo finále podľahla mladej Ruske Mirre Andrejevovej 3:6, 2:6. Zo 114. miesta sa posunula medzi najlepšie hráčky sveta.

Triumf vo Wu-chane

Po parížskom úspechu pribudli rozhovory, mediálna pozornosť aj reakcie na sociálnych sieťach. Sama neskôr priznala, že severoamerická časť sezóny bola pre ňu veľmi náročná a cítila sa nešťastná. Počas Wimbledonu sa navyše zranila pri mečbale v zápase prvého kola a na US Open vypadla hneď v úvodnom kole.

Odpoveď prišla na turnaji WTA 1000 v čínskom Wu-chane. V semifinále zdolala dlhoročnú kamarátku Igu Swiatekovú. Vo finále ju čakala Britka Sonay Kartalová. Poľka prehrala prvý set 2:6, no zmenila rytmus hry, predĺžila výmeny a začala súperku dostávať pod tlak. Druhý set získala 6:4 a v rozhodujúcom dejstve dominovala 6:2. Získala svoj prvý titul na hlavnom okruhu WTA, navyše na prestížnom podujatí kategórie WTA 1000. V pondelkovom vydaní svetového rebríčka sa posunula na kariérne maximum – 11. miesto.

Po triumfe vyzdvihla najmä ľudí, ktorí pri nej stáli počas celej cesty. Pripomenula, že ešte na začiatku sezóny bolo jej cieľom dostať sa do prvej stovky svetového rebríčka. Napokon sa v priebehu niekoľkých mesiacov prebojovala do grandslamového finále a získala trofej na jednom z najvýznamnejších turnajov ženského okruhu.

Príbeh Maje Chwalińskej nie je iba o senzačnom športovom úspechu. Je aj pripomienkou toho, že za výsledkami profesionálnych športovcov sa často skrývajú zápasy, o ktorých fanúšikovia nemajú tušenie. Chwalińská ukázala, že niekedy najdôležitejším víťazstvom nie je zdvihnutá trofej, ale schopnosť vrátiť sa po období, keď človek prestane veriť, že to ešte dokáže.