Odpísali ho, no nevzdal sa. Šanca všetko zmenila. Prišiel telefonát od Šatana

Romaňák sa v Spišskej Novej Vsi stal kapitánom, spomína na tŕnistú cestu aj telefonát od Šatana

Obranca Dávid Romaňák (27) sa od novej sezóny stal kapitánom Spišskej Novej Vsi, ktorá sa od úvodu sezóny drží na vrchných priečkach extraligového pelotónu. Jeho cesta môže byť inšpiráciou pre tých, ktorým neveria a odstavujú ich na vedľajšiu koľaj.

„Vyhrali sme sedem z desiatich zápasov, čo je dobrá vizitka a zatiaľ nás to teší. Nevyhli sme sa ani výpadkom alebo zápasom, kedy sme nehrali dobre. Mrzí nás prehra s Liptovským Mikulášom, keď sme stratili zápas, v ktorom sme viedli 2:0. Máme tím, ktorý sa ešte má čo učiť a kam sa posúvať. Verím, že po novom roku sa to ešte viac zlepší. Nálada v kabíne je skvelá, k čomu pomohol aj teambuilding, na ktorom to vyzeralo, že si ľudsky sedíme,“ povedal Romaňák.

Spoločnú akciu s tímom absolvovali na chate neďaleko Dobšinskej ľadovej jaskyne. „Zahraničným hráčom sme ukázali aj samotnú jaskyňu. Boli z nej udivení, rovnako ako z gulášu, ktorý sme spolu varili. Mali sme výborný spoločný čas. Aj to nás určitým spôsobom stmelilo. Každý priložil ruku k dielu. Ja som sa tam radšej nemotal, pretože varenie nie je moja silná stránka (smiech). Raz by som sa to chcel naučiť, ale zatiaľ sa spolieham na snúbenicu, ktorej to ide výborne. Ja sa môžem maximálne sústrediť na hokej,“ dodal.

Pred pár rokmi mal obdobie, kedy zvažoval aj ukončenie kariéry. „Každý z nás má nejakú cestu a tá moja bola dosť tŕnistá. Je pravda, že som v určitom veku uvažoval nad tým, či má zmysel pokračovať ďalej v tom, čo robím zo zdravotných ale aj iných dôvodov. Zvažoval som, či pôjdem na vysokú školu, ale napokon zvíťazila láska k hokeju. Povedal som si, že sa mu budem naplno venovať a každý deň sa snažiť, aby som bol lepší. Nerobím si veľké plány, aby som nebol sklamaný, keď mi nevyjdú. V kariére zohrávajú rolu mnohé faktory ako sú zdravie či potrebná dávka šťastia. Pôsobenie v reprezentácii, rola kapitána a vôbec fakt, že sa živím hokejom sú pre mňa splnené sny,“ uviedol.

Na premiéru v národnom tíme spomína takto: „Bol to dvojzápas, ktorý sa hral v Michalovciach a Košiciach. Národný tím bol vtedy zložený z hráčov do 23 rokov. Úprimne poviem, že som bol z toho dosť vyhukaný. Nezvládol som ten tlak. Bolo to pre mňa asi dosť nečakané a mal som pocit, že toho bolo na mňa veľa. Mohol som už vtedy byť omnoho sebavedomejší a lepšie sa chopiť šance. Neodohral som z mojej strany optimálne zápasy. Bol som z toho dosť sklamaný. Pri každej ďalšej šanci v reprezentácii som si to omnoho viac užíval. Pracujete s hráčmi a realizačným tímom, kde sú obrovskí profesionáli. Bol som nesmierne vďačný za príležitosť.“

Na otázku o Miroslavovi Šatanovi a Vladimírovi Országhovi odpovedal: „Obaja sú majstri sveta a legendy nášho hokeja. Pán Šatan aj tréner Országh dosiahli obrovský úspech, ktorý snáď ako krajina dokážeme niekedy zopakovať. Čakáme na to už 24 rokov. Už len to, že s nimi môžem pracovať je pre mňa veľká česť. Po každom turnaji som mal od spätnú väzbu. Povedali mi, kde vidia môj potenciál a v čom sa môžem zlepšiť.“