Šanca bola mizivá, ale nepoddal som sa. Lekári mi zachránili život, patrí im obrovská vďaka.
Brat reprezentuje Slovensko, ja Česko – Silný príbeh Adriena Bartoviča
V hokejovom svete, ktorý je takmer nepreniknuteľný pre slabosť, sa jeden mladý talent, Adrien Bartovič, postavil proti všetkým predpokladom. Hoci ešte ani neoslavil dvadsiate narodeniny, prešiel si skúškami, ktoré by mnohým iným zlomili ducha. Pred rokom mu lekári diagnostikovali zriedkavú chorobu, ale Adrien dokázal nielen bojovať za svoj život, ale aj za návrat na klzisko.
V čase, keď lekári predpovedali koniec jeho hokejovej kariéry, sa on sám rozhodol inak. Jeho otec, Milan Bartovič, bol významným hokejistom, ktorý reprezentoval Slovensko. Teraz sa obaja stretli v jednom klube, no Adrien si vybral reprezentovať Česko. V súčasnosti je hráčom klubu Žilina, kde trénuje jeho otec. O ich vzájomnej podpore a súčasnej hre hovorí s nadšením.
„Snažím sa čo najviac pomôcť. Chcem dokázať, že pozíciu v mužstve si zaslúžim,“ dodáva 18-ročný útočník. V posledných zápasoch preukázal, že jeho účinnosť na klzisku je nezanedbateľná, predovšetkým počas domácich zápasov, kde si užíva podporu fanúšikov.
Hokejový život na hrane a podpora fanúšikov
Aj keď sa mohlo zdať, že jeho prechod z juniorského hokeja na seniorsku úroveň bude ťažký, Bartovič sa adaptoval a vyvinul sa v dôležitého člena tímu. Hovorí: „Mužský hokej je odlišný od junioriek, ale za tri týždne som si už zvykol a cítim sa istejšie.“ Mladý útočník vedel, že mužský hokej prináša odlišné výzvy, predovšetkým v precíznosti prihrávok, na ktoré musí byť pripravený.
„Myslím, že najväčší rozdiel je v tom, že medzi hráčmi v junioroch, ak pokazíte prihrávku, nie je to vždy problém. Ale medzi mužmi vám šikovní súperi dokážu potrestať každé zaváhanie,“ vyjadruje svoje skúsenosti. Pri pohľade na podporu svojich fanúšikov hovorí: „Je skvelé, že naše publikum je s nami aj na vonkajších zápasoch a vytvára skvelú atmosféru.“
Otec a syn – Tím v jeden zmysel
Hranie pod vedením vlastného otca má svoje špecifiká. Adrien objasňuje: „Otec si na mne všimne aj extrémne detaily. Po zápasoch rozoberáme všetko, čo sa stalo.“ Odvádza to pozornosť od stretnutí, kde mal pocit, že je pod drobnohľadom, no verí, že mu takéto zameranie pomôže v budúcnosti. V rodine Bartovičovcov cítia hokej všade – od rozprávania o stratégiach po sledovanie zápasov.
Adrien sa nebojí očakávania, ktoré sú na neho namierené. „Keď budem hrať dobre, zaslúžim si svoje miesto. Nezaujímajú ma reči tých, ktorí tvrdia opak,“ hovoří o názoroch na jeho umiestnenie v tíme. Hokej pre neho nie je len šport, je to vášeň, ktorú zdieľa aj so svojím mladším bratom Alexom.
Viera v seba a budúcnosť
Keď sa Adrien pozerá späť na ťažké časy, uznáva, že mu lekári zachránili život a oni mu ukázali, čo všetko je možné: „Bojoval som a napokon sa mi to podarilo. Som rád, že môžem robiť to, čo milujem.“ V súčasnosti hokej neberie ako samozrejmosť, ale ako neoceniteľný dar, ktorý si váži viac než kedykoľvek predtým.
Popri svojom hokejovom snažení sa nielen snaží zaznamenať úspechy na klzisku, ale aj inšpirovať ostatných, ktorí čelili podobným ťažkostiam. Posolstvo je jasné: netreba sa vzdať, aj keď sa zdá, že všetko je proti vám.
