Fínsko obnoví výrobu zakázaných mín, vyrobí ich milión

Fínsko obnovuje výrobu protipechotných mín pre ruskú hrozbu

Fínsko sa pripravuje na opätovné zavedenie protipechotných pozemných mín do svojho arzenálu. Zmluva na približne milión kusov by mala byť podpísaná čoskoro, len niekoľko mesiacov po tom, čo 10. januára tohto roku nadobudlo účinnosť jeho odstúpenie od Ottawskej konvencie. Táto medzinárodná zmluva zakazuje používanie, skladovanie, výrobu a transfer týchto zbraní. Rovnakým smerom sa pre obavy z ruského vojenského postoja a skúsenosti z vojny na Ukrajine vydali aj Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko.

Návrat k zbrani, ktorá bola dlhé roky považovaná za nehumánnu, ukazuje, ako vážne sa zhoršilo bezpečnostné prostredie v Európe. Míny po stáročia slúžili na spomalenie útočníka a prinútenie jeho vojsk venovať čas a zdroje na odstraňovanie prekážok. Práve protipechotné míny sú účinné v obranných kampaniach, no zároveň nesú obrovské humanitárne riziko, pretože zabíjajú a mrzačia civilistov dlho po skončení bojov.

Výzbroj a plány fínskej armády

Fínske ozbrojené sily spresnili svoje plány. Projekt počíta s dvomi typmi mín domácej výroby. Prvým má byť moderná rúrová mína aktivovaná nástražným drôtom, druhým nášľapná mína aktivovaná tlakom. Do budúcna Helsinki nevylučujú ani obstaranie technicky vyspelejších typov, vrátane kazetových mín, aké vo veľkom nasadzujú obe strany konfliktu na Ukrajine. Ako pripomenul plukovník Riku Mikkonen, inšpektor ženijného vojska Veliteľstva fínskej armády, cieľom je začať výrobu v roku 2028. V súčasnosti prebieha prieskum trhu a tvorba technických špecifikácií, po ktorých bude nasledovať súťaž a uzavretie zmlúv.

Hoci zatiaľ nebola podpísaná žiadna zmluva, armáda chce svojimi zásobami dosiahnuť úroveň spred roka 2012, keď ku konvencii pristúpila. Prvé nové míny a výcvikové vybavenie by mali byť k dispozícii už v priebehu roku 2027 a v konečnom dôsledku majú byť na ich použitie vycvičení všetci branci. Celkové náklady sa odhadujú na približne 110 miliónov dolárov s dodávkami rozloženými až do tridsiatych rokov. Helsinki zároveň zdôrazňujú, že míny nemienia klásť v čase mieru, použité by boli len v stave núdze.

Dôvody a ruské aktivity na severe

Rozhodnutie je hlboko zakorenené vo fínskej obrannej filozofii, ktorú formuje priama skúsenosť so sovietskou agresiou. Sovietsky zväz napadol Fínsko v roku 1939, čím sa začala Zimná vojna, a ďalší konflikt nasledoval v rokoch 1941 až 1944. Fínsko síce stratilo územie, ale zachovalo si nezávislosť vďaka brannej povinnosti, veľkej zálohe a stratégii urobiť akúkoľvek inváziu čo najnákladnejšou. Ruská invázia na Ukrajinu v roku 2022 tieto obavy len posilnila a prispela k vstupu Fínska do NATO v apríli 2023.

Pre krajinu s malou populáciou a extrémne dlhou hranicou ide o lacný spôsob, ako spomaliť pechotu nepriateľa a získať čas na mobilizáciu záloh. Majú však byť len jedným prvkom širšieho systému, ktorý zahŕňa delostrelectvo, letectvo, ženijné prekážky, opevnenia a záložné sily. Fínsko už dnes disponuje značným arzenálom protitankových mín prevažne domácej výroby.

Dôvod na obavy dáva aj ruská reorganizácia na severe. V roku 2024 Moskva obnovila Leningradský vojenský okruh ako reakciu na vstup Fínska a Švédska do NATO a vytvorila tak veliteľskú štruktúru pre sily čeliace aliancii. Ústredným prvkom je formovanie 44. armádneho zboru v Karelskej republike, priamo pri fínskych hraniciach. Satelitné snímky potvrdzujú výstavbu v posádke Lupče-Savino pri Kandalakši, len 110 kilometrov od hranice, a rozširovanie základne v obci Novaja Vilga pre až 6 000 vojakov, vzdialenej asi 160 kilometrov od Fínska. Rozvoj pokračuje aj na polostrove Kola, kde sídli Severná flotila.

Fínsky prehľad vojenského spravodajstva na rok 2026 hodnotí, že tieto reformy zatiaľ výrazne nezvýšili ruské spôsobilosti v bezprostrednom susedstve, pretože vojna na Ukrajine odčerpáva personál a techniku. Zároveň však varuje, že Fínsko je po skončení vojny hlavným smerom budúceho rozvoja ruských síl. Prímerie by síce Rusku neuľahčilo okamžitú veľkú ofenzívu, keďže by muselo obnoviť jednotky a logistiku, no náznaky hromadenia techniky už existujú, napríklad nové tanky T-90M na 22. centrálnej tankovej záložnej základni asi 720 kilometrov od fínskej hranice. Práve na tento scenár sa Helsinki pripravujú návratom k zbrani, ktorú pred dvanástimi rokmi sami zakázali.