Hroch premenil svadobnú cestu na boj o život, manželka nestratila duchaprítomnosť

Hroch premenil svadobnú cestu na boj o život, manželka nestratila duchaprítomnosť

Samuel a Anna McKeeovci z amerického štátu Washington si naplánovali svadobnú cestu v Afrike ako oslavu spoločného života. V delte rieky Okavango v Botswane sa však dobrodružstvo zmenilo na boj o holý život. O udalosti sa rozhodli porozprávať až po roku.

Manželia sa vybrali na plavbu tradičným úzkym člnom zvaným mokoro. V mokraďovej oblasti delty Okavanga patrí takáto plavba k spôsobom, ako pozorovať prírodu z bezprostrednej blízkosti. Práve táto blízkosť sa však môže stať problémom, ak sa človek dostane príliš blízko k hrochovi.

Sprievodcovia ich pred plavbou upozornili na hrošiu samicu s mláďatami a na hlbšiu časť vody, ktorej sa mali vyhnúť. Zvieratá už z diaľky dávali najavo podráždenie. Čln sa však neskôr vzdialil od ostatnej skupiny a ocitol sa bližšie k nebezpečnej oblasti, než bolo plánované.

Samuel si najprv všimol prudký pohyb vody a začul hlasné špliechanie. Keď sa otočil, hroch sa už rútil na zadnú časť člna s otvorenou papuľou. Muž sa snažil udržať na plavidle, no vzápätí prišiel ďalší náraz. Čln sa prevrátil a všetci traja — Samuel, Anna aj sprievodca — skončili vo vode. Samuel sa dostal do čeľustí hrocha.

Anna sa vo vode najskôr nedokázala zorientovať. Potom uvidela manžela zovretého v papuli obrovského zvieraťa. Zareagovala pudovo: zaťala päste, vrhla sa k hrochovi a začala ho udierať. Podľa jej výpovede hroch napokon manžela pustil a stiahol sa do močariny. Anna tak získala chvíľu, aby mu pomohla dostať sa na breh.

Až tam sa ukázalo, aké vážne sú jeho zranenia. Samuel silno krvácal a zistil, že nedokáže normálne hýbať nohami. Manželia sa nachádzali v odľahlej oblasti, kde je zdravotná pomoc obmedzená. Podľa ich výpovedí uplynulo približne 13 hodín, kým Samuel dostal lieky proti bolesti, a celkovo asi 18 hodín, kým sa dostal do nemocničnej starostlivosti.

Lekári ho museli urgentne operovať. Na tele mal vážne poranenia, potreboval ventiláciu aj výživovú sondu. Útok prežil, no ani po roku nebol úplne bez následkov. Ako uviedol, stále pociťuje bolesti a nepohodlie. Anna po roku hovorila najmä o vďačnosti, že jej manžel prežil a že spolu dostali ďalší čas.

Hroch nie je neškodný obor

Na prvý pohľad pôsobí hroch takmer komicky. Väčšinu dňa trávi ponorený vo vode, nad hladinou mu často vidno iba oči, uši a nozdry. Je však jedným z najťažších suchozemských živočíchov na svete. Dospelý jedinec môže vážiť až približne 3 600 kilogramov.

Nebezpečné nie sú len jeho rozmery. Hrochy si vo vode chránia svoje teritórium a samice môžu prudko reagovať na ohrozenie mláďat. Dokážu na krátku vzdialenosť bežať rýchlosťou približne 35 kilometrov za hodinu a ich mohutné čeľuste sú vybavené dlhými, ostrými zubami.

Hroch nie je predátor, ktorý by človeka bežne lovil ako potravu. Väčšinu jeho jedálnička tvorí tráva. Problém nastáva, keď človeka alebo čln vyhodnotí ako narušiteľa priestoru, ktorý si chráni. Na hladine môže vyzerať pokojne, ale pod vodou sa dokáže pohybovať nenápadne a na krátku vzdialenosť zaútočiť mimoriadne prudko.

Annino konanie sa skončilo záchranou manžela, no nemožno ho chápať ako návod, ako takýto útok odvrátiť. Pri strete s takýmto zvieraťom neexistuje spoľahlivá obranná taktika.

Podobné prípady v Afrike

Príbeh amerických novomanželov nie je ojedinelý. V júni 2024 zažil podobnú hrôzu britský turista Roland Cherry, ktorý mal v tom čase 63 rokov. Počas safari v Zambii sa plavil na kanoe po rieke Kafue spolu s manželkou Shirley, keď na ich plavidlo zaútočil hroch.

Zviera kanoe zasiahlo, Cherryho vtiahlo do vody a zovrelo v čeľustiach. Muž utrpel vážne poranenia nohy, ramena a brucha vrátane rozsiahlej rany na bruchu. Po prvotnom ošetrení v Zambii absolvoval ďalšiu liečbu v Johannesburgu v Juhoafrickej republike, kde podstúpil šesť operácií.

Ešte tragickejšie sa skončil incident z augusta 2025 na tej istej zambijskej rieke Kafue. Podľa zambijského ministerstva cestovného ruchu sa skupina siedmich ľudí vybrala v noci na rybolov na člne. Hroch plavidlo zasiahol a prevrátil. Dvaja ľudia sa dostali do bezpečia, ďalších päť sa utopilo.

V septembri 2026 prišla správa o ďalšej tragédii, tentoraz z namíbijskej časti regiónu Zambezi. Hroch údajne prevrátil kanoe, v ktorom sa plavila rodina. Zahynuli 43-ročný muž a šesťročný chlapec. Ďalší členovia rodiny nehodu prežili. Vyšetrovanie však v čase zverejnenia správy ešte nebolo uzavreté.

Takéto prípady ukazujú aj odvrátenú stránku života v oblastiach, kde ľudia a divoké zvieratá zdieľajú tie isté rieky. Pre turistov je plavba atrakciou, pre miestnych obyvateľov však môže byť kanoe nevyhnutným dopravným prostriedkom pri ceste do práce, za potravinami či na rybolov.

V septembri 2023 zahynula po útoku hrocha na kanoe v namíbijskej oblasti Zambezi matka a dve deti. Otec, ktorý bol na člne tiež, prežil. V júli 2025 zase namíbijské úrady informovali o šiestich obetiach útokov hrochov a dvoch nezvestných osobách v regiónoch Kavango East a Kavango West za predchádzajúcich 12 mesiacov.