Paríž nie je iba sen: mesto lásky, ktoré si treba užiť naplno

Paríž nie je sen

Na parížskom Námestí Republiky sa 17. októbra zišiel zástup prevažne veľmi mladých ľudí. Ľudia na transparentoch požadovali lepšie školstvo, lepšie podmienky bývania, menej rasovo podmieneného prístupu ku kvalitným životným podmienkam, odmietnutie vlády oligarchie a podpory zbrojeniu.

V zástupe dominovali študenti, dobre viditeľní boli odborári aj žlté vesty. Ľudia z Latinskej Ameriky vyjadrovali podporu svojim krajanom doma, ktorí v podobnom čase čelili násilným policajným represiám v Buenos Aires. Z balkónov sa spúšťali plátna s nápismi „Umelci sú s vami“ a ľudia na nich vytvárali improvizované komorné orchestre hrajúce Aznavoura, Quilapayún a Internacionálu.

Masové protesty sa odohrávajú v Španielsku, Portugalsku, Nemecku, Albánsku, Taliansku, v Buenos Aires, Riu de Janeiro, v New Yorku a inde.

Zásah polície

Polícia sa rozhodla ľudí vytlačiť vodnými delami a slzným plynom, začali sa potýčky. Priestor sa menil na lekáreň, kde jeden druhému aplikoval do očí kvapky, aby sa dala vydržať sila policajných kordónov. Ľudia sa držali jeden druhého, spadnúť de facto znamenalo nechať sa udupať.

Na mnohých ďalších miestach sa rozhoreli výjavy pouličných prejavov skupín voči policajnej moci. Horia autá, barikády a bicykle, chuligáni potravinami ukradnutými z Monoprixu kŕmia ľudí bez domova, rinčí sklo, v kaviarňach ľudia sledujú pád horiacej veže v Limoges.