Proces s „Modrým zajačikom“ sa začal: dôchodca pred súdom za schvaľovanie atentátu na premiéra
Proces s „Modrým zajačikom“: Dôchodca pred súdom za podporu atentátu na premiéra Fica
Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Banskej Bystrici sa začal závažný súdny proces s Júliusom K., známym na internete ako „Modrý zajačik“, ktorý je obžalovaný z verejného schvaľovania atentátu na premiéra Roberta Fica. K tomuto tragickému aktu došlo 15. mája 2024 v Handlovej, pričom súd už uznal vinného Juraja Cintulu, strelca, z trestného činu teroristického útoku a odsúdil ho na 21 rokov väzenia.
Július K. je obžalovaný, že na sociálnych sieťach opakovane vyjadroval podporu pre teroristický čin, ktorý Fico prežil. Na súde vyhlásil svoje nevinné stanovisko, pričom tvrdil, že jeho príspevky boli len satirického charakteru. Jeho obhajoba sa snaží presvedčiť, že komentáre nepredstavujú skutočnú podporu teroristickým aktom.
„Po spáchaní atentátu obžalovaný vo svojom tzv. rannom spravodajstve uviedol, že Juraj C. zle trafil premiéra a mal ho trafiť do čela,“ uviedla prokurátorka Krajskej prokuratúry v Nitre, Janka Pravdová. Týmto komentárom podľa obžaloby Július K. schvaľoval násilie.
Na úvod súdneho pojednávania podal Július K. námietku zaujatosti voči sudkyni, ktorá bola členkou senátu, ktorý odsúdil Juraja C. Obžalovaný sa cíti byť v nevýhode, pretože verí, že sudkyňa už má predpojatý názor o kvalifikácii skutku. Námietka však bola zamietnutá, sudkyňa sa necítila byť zaujatá.
„Cítim sa ako vo Švejkovi. Ako môžem schvaľovať niečo, čomu sám neverím, čo som spochybnil v mnohých článkoch?“ povedal Július K. a poukázal na svoje predchádzajúce výpovede, v ktorých vyjadroval pochybnosti o samotnom atentáte.
Obžalovaný sa takisto domnieva, že atentát bol orchestrálny podvod a Juraj C. bol len nástrojom v tejto hre. „Nikto nechcel povedať pravdu. Keby premiér chcel, môže ukázať lekárske správy a rozsah zranení,“ dodal K., pričom zdôraznil, že niektoré informácie sú manipulované.
Obhajoba zo strany Júliusa K. sa sústreďuje na pochybnosť celého príbehu o atentáte, pričom apeluje na svedectvá, ktoré by mohli preukázať jeho nevinu. Cíti sa ako obetný baránok politických konfliktov a tvrdí, že celý proces je dôsledkom snaženia sa umlčať jednotlivcov, ktorí majú iný názor.
Hoci Július K. od komentárov na sociálnych sieťach nepoprel, že sa zaoberal atentátom, jeho argumentácia sa snaží predstaviť jeho slová ako skôr satirické než schvaľujúce. Tento proces odráža zložitú situáciu v slovenskej politike, kde otázky o slobode prejavu a zodpovednosti za vyjadrenia na sociálnych sieťach majú čoraz väčší význam.
Otvorené otázky zostávajú okolo spravodlivosti prípadu a mohli by potencovať diskusie o právach jednotlivcov v politicky nabitej atmosfére, s ktorou sa Slovensko v súčasnosti zaoberá.
