Satelitné snímky ukázali obrovské škody na amerických základniach

Satelitné snímky odhalili rozsiahle škody na amerických základniach po iránskych útokoch

Iránske útoky počas vojny na Blízkom východe spôsobili na amerických vojenských základniach škody, ktorých rozsah je väčší, než naznačovali doterajšie verejné informácie amerických úradov. Ukázali to dve rozsiahle novinárske analýzy satelitných snímok.

Satelitné zábery dokumentujú stovky poškodených objektov. Náklady na opravu a náhradu zničeného vybavenia môžu dosiahnuť až 15 miliárd dolárov. Americká armáda musela časť svojich síl a techniky presunúť.

Tri americké životy si vyžiadal nočný útok na leteckú základňu Muwaffaq Salti v Jordánsku 17. júla. Satelitné snímky ukázali poškodenie najmenej 19 budov, ktoré slúžili na ubytovanie vojakov.

Zistenia denníka The Wall Street Journal ukazujú, že iránske útoky sa počas mesiacov vojny menili. Kým spočiatku zasahovali najmä vojenskú infraštruktúru a zariadenia protivzdušnej obrany, v ďalších fázach sa čoraz viac sústreďovali aj na menšie budovy a ubytovacie priestory.

Spojené štáty spolu s Izraelom začali 28. februára vojenské operácie proti Iránu. Teherán následne podnikol odvetné raketové a dronové útoky proti americkým silám a ich spojencom na Blízkom východe.

Medzi prvými cieľmi sa ocitli zariadenia, ktoré mali americké základne chrániť. Irán zasiahol kryty radarových systémov v kuvajtskom tábore Camp Arifjan a na námornej základni v Bahrajne. Útoky zasiahli aj mobilné radarové systémy v Saudskej Arábii a Jordánsku.

Jeden zo zasiahnutých radarov v Jordánsku patril k mimoriadne vzácnym zariadeniam. Americká armáda má podľa výrobcu Raytheon na celom svete iba 13 radarov daného typu. Hodnota jedného sa podľa rozpočtových dokumentov pohybuje okolo pol miliardy dolárov.

Po úderoch proti systémom včasného varovania sa útoky rozšírili aj na ďalšiu infraštruktúru. V Saudskej Arábii bola zasiahnutá letecká základňa Prince Sultan. Marcový útok tam poškodil zadnú časť amerického lietadla Boeing E-3 Sentry, ktoré sa používa na včasné varovanie a koordináciu vzdušných operácií.

Výrazné škody utrpela aj kuvajtská letecká základňa Ali Al Salem. Satelitné zábery zdokumentovali najmenej 30 útokov na túto základňu. Poškodených alebo zničených bolo najmenej 15 hangárov, viacero skladov a ďalšie budovy. Iránske údery zasiahli tiež zariadenia na skladovanie paliva, komunikačné systémy či priestory pre vojakov.

Zistenia Wall Street Journal identifikovali 274 poškodených budov a ďalších objektov na 24 vojenských lokalitách, na ktorých pôsobia americké sily. Keďže niektoré základne využívajú spoločne Američania a armády spojeneckých štátov, nie každý poškodený objekt musí patriť Spojeným štátom.

Analýza agentúry Associated Press do konca augusta identifikovala viac než 115 raketových alebo dronových útokov pripisovaných Iránu či ním podporovaným skupinám, pri ktorých vznikli škody na 26 vojenských základniach a ďalších lokalitách s americkým vybavením.

Podľa amerických predstaviteľov Pentagon interne vyčíslil poškodenie vojenských základní najmenej na päť miliárd dolárov. Iný zdroj oboznámený so situáciou pripustil, že konečná suma sa môže priblížiť až k 15 miliardám dolárov.

Samotná obnova poškodených budov by podľa odborníkov z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie mohla stáť viac než štyri miliardy dolárov. V tejto sume nie je zahrnutá náhrada techniky a zariadení vo vnútri objektov.

Celkové náklady Spojených štátov na vojnu dosiahli do 16. októbra približne 47,1 miliardy dolárov. Náklady na opravy základní do tejto sumy neboli zahrnuté.

Spojené štáty presunuli značnú časť vybavenia z oblasti Perzského zálivu, vrátane lietadiel, systémov protivzdušnej obrany a komunikačnej techniky. Informácie o presunoch personálu z viacerých základní, ktorým hrozili ďalšie údery, americká armáda verejne nepotvrdila.

Hovorca Pentagonu Sean Parnell vyhlásil, že americké sily a základne sú dobre chránené a vojaci majú potrebné vybavenie na plnenie svojich úloh.

Prístup k satelitným snímkam vojenských zariadení bol počas vojny obmedzený. Niektoré veľké komerčné spoločnosti na žiadosť amerických úradov pozastavili alebo odložili zverejňovanie aktuálnych záberov z Blízkeho východu. Novinári preto využili verejne dostupné snímky európskeho programu Copernicus a zábery spoločnosti Airbus.