Spala v márnici a hrála zvodkyne: Kto bola Květa Fialová?

Spávala v márnici, hrala zvodkyne a hovorila, že nenávidí sex: Kto bola Květa Fialová, ktorú národ zbožňoval?

Pri mene Tornádo Lou si väčšina divákov vybaví ohnivú barovú speváčku z Limonádového Joea. Jej predstaviteľka Květa Fialová vďaka tejto postave získala status sexsymbolu v bývalom socialistickom Československu. Ona sa však nebála povedať nahlas, že sex nenávidí.

Za touto vetou stojí jar 1945. Vtedy pätnásťročná Květa prežila traumatizujúci zážitok, ktorý navždy zmenil jej postoj k intimite. V máji 1945 do jej domova v Borohrádku vtrhli dvaja vojaci Červenej armády a znásilnili ju. V knihe Posledný denník to opísala bez príkras.

Oboch vojakov potom zastrelili pred plukom a Květa musela popravu sledovať. Jej matka sa po vojne vrátila na Slovensko a ona ostala sama. Pre Prima Ženy neskôr povedala: „Bol to osudový moment, kedy sa vo mne všetko zlomilo. Odvtedy otvorene hovorím, že nenávidím sex. Veď je to taká otrava! K mužom som mala odpor. Okrem homosexuálov, to sú nežní a dobrí ľudia.“

Už ako šestnásťročná sa prihlásila k divadlu v Českom Těšíne. Do Prahy ju v roku 1958 pozval Jan Werich. Divadlu ABC, neskôr zlúčenému s Mestskými divadlami pražskými, zostala verná tri desaťročia. Zahrala si vo viac než stodvadsiatich filmoch, no istý čas čelila obsadzovaniu do rolí jednej typológie. Režiséri v nej videli ideálnu osudovú femme fatale a obsadzovali ju do rolí zvodkýň, od špionážnej agentky vo filme Koniec agenta W4C až po vrahyne v detektívkach.

S vekom potom rodáčka zo slovenskej dedinky Veľké Dravce pri Lučenci plynulo prešla k elegantným dámam, výstredným starenkám a babičkám. Bola grófkou v Adéle ešte nevečerala, Martou Brewsterovou v hre Jezinky bezinky a ešte po osemdesiatke hosťovala v Slováckom divadle v Uherskom Hradišti.

Napriek traume z konca vojny a odmietavému postoju k intimite sa mužom celkom nevyhýbala. Prvýkrát sa vydala ako dvadsaťjedenročná za dramaturga Jiřího Joska. Podľa jej memoárov na ňom nebolo nič zlé, no ona od neho napriek tomu utiekla. Odsťahovala sa do Kolína a istý čas prespávala v opustenej márnici na starom cintoríne, podľa niektorých zdrojov dokonca v truhle. „Než byť s chlapom, ktorého nechcete, tak som sa radšej od neho z Českých Budějovíc odsťahovala do Kolína do márnice. Bolo tam miesto a nič ma to nestálo,“ citoval jej slová portál Prima Ženy.

Skutočnú oporu našla v režisérovi Pavlovi Hášovi. Spoznali sa v roku 1957, o dva roky neskôr sa vzali a v decembri 1962 sa im narodila dcéra Zuzana. Manželstvo vydržalo pol storočia, až do Hášovej smrti 5. augusta 2009, a stálo na tolerancii. „U nás to bolo o tolerancii. Mali sme vo vzťahu voľnosť a slobodu. Ja som napríklad rada cestovala, mala som kamarátov a chodila som za nimi. A nikdy to nebol problém, jednoducho sme to tak mali a vyhovovalo nám to,“ prezrádzala Fialová.

Květa Fialová bola ženou kontrastov, ale tiež ženou dobrej energie, plná pokoja a chlácholivých úsmevov či humorných historiek. Nepochybne sa pod to podpísala výchova matky. Zatiaľ čo otca legionára vnímala ako veľmi prísneho, mamu zbožňovala. Umelecká duša matky sa prepájala s vyznávaním budhizmu, za čo ju na Slovensku označovali za čarodejnicu. Rodina musela krajinu opustiť v roku 1938 pre nacionalistické tlaky v obci. Samotná Květa sa neskôr k východnej filozofii a náboženstvu hlásila.

Starnutie vnímala ako oslobodenie. „Smrti sa naozaj nebojím. Je to nový začiatok. Uvidím sa zase so svojimi miláčikmi. S Hášom, Karolínou Slunéčkovou a ďalšími. Duša je večná,“ citoval ju portál Prima Ženy na sklonku jej života. V roku 2015 prekonala infarkt a od apríla žila v Alzheimer centre v Průhoniciach, s rovnakou chorobou ako jej manžel. Květa Fialová zomrela 26. septembra 2017 vo veku 88 rokov.

Vo filmovom debute Plavecký mariáš (1952) predviedla vôbec prvý bozk v pofebruárovej kinematografii, teda v období po roku 1948, keď moc v Československu prebrala komunistická strana a umenie ovládol puritanizmus a popieranie intimity a telesného kontaktu. V hite Limonádový Joe to nebola Fialová, ale speváčka Yvetta Simonová, ktorá znela z úst postavy Tornádo Lou. O desaťročia neskôr Simonová spievala za Fialovú aj v muzikáli Zvonokosy. Viacero médií uvádza, že varovala svoju kamarátku Naďu Konvalinkovú pred Oldřichom Kaiserom a odhadla, že s ním nebude mať život ľahký. Zbierala predmety spojené s východnými náukami, okultizmom a čarodejníctvom a tvrdila, že je v kontakte s druhým svetom.