Rumunskí Rómovia bohatnú z nemeckých dávok, za prídavky si kupujú luxusné autá
Rumunskí Rómovia bohatnú na sociálnych dávkach z Nemecka
Rómski obyvatelia rumunských obcí nachádzajú prosperujúci obchodný model v nemeckom sociálnom systéme. Stačí, ak sa v Nemecku zamestnajú na čiastočný úväzok alebo predstierajú samostatnú zárobkovú činnosť, a získajú nárok na štedré sociálne dávky. Keďže majú veľa detí, mesačne dostávajú tisíce eur, vďaka čomu si kupujú luxusné autá a v Rumunsku stavajú domy.
„V našej obci máme mnohodetné rodiny, niektoré majú desať alebo pätnásť detí. V Nemecku dostávajú detské prídavky,“ priblížil Vasile Lita, rómsky starosta rumunskej obce Bărbulești. Z takmer 8 000 obyvateľov tvoria vyše 80 percent Rómovia. Vedenie obce netají, že mnohí našli „zlatú baňu“ práve v Nemecku.
Vicestarosta Zobar-Marian Cuțitaru prezradil, že mesačne vydajú až 20 – 30 potvrdení pre ľudí z dediny, že nepoberajú rodinné prídavky v Rumunsku. Vďaka tomu môžu využiť benefity sociálneho systému v Nemecku. Manželský pár tam dostane okolo 500 eur, k tomu 259 eur na každé dieťa (v Rumunsku je výška prídavku na dieťa len 55 eur), sociálne dávky, príspevok na vzdelanie, na bývanie a ďalšie výhody. „To sa potom rýchlo nazbiera. Pre našu krajinu a naše deti z Rumunska je to ako poklad,“ zhodnotil Cuțitaru.
Marcel Bamboi, starosta dediny Fântânele neďaleko hlavného mesta, priznal, že keby Nemecko neponúkalo také sociálne dávky, Rómovia by tam zrejme vôbec neodišli.
Medzera v zákone
Občania Rumunska a Bulharska môžu od roku 2014 žiť a pracovať v ktorejkoľvek krajine EÚ. Legislatíva z roku 2016 mala zabrániť, aby do Nemecka neprichádzali len pre vidinu sociálnych dávok, no v zákone je medzera. Nárok na sociálne dávky a rodinné prídavky má každý, kto preukáže, že pracuje – stačí odrobiť niekoľko hodín do týždňa alebo vyhlásiť, že je samostatne zárobkovo činnou osobou.
Príkladom je mesto Hagen neďaleko Dortmundu. Ešte v roku 2013 tam sociálne dávky poberalo iba 52 Rómov z Rumunska. Dnes má zo 190-tisíc obyvateľov mesta až 4 500 rumunský pas a z nich je 3 100 odkázaných na sociálnu pomoc. V Magdeburgu nebývalo v roku 2014 ani 160 občanov z Rumunska, dnes ich je takmer 3 000. Výdavky štátu na rumunských občanov v tomto meste vzrástli zo 140-tisíc eur v roku 2013 na tri milióny vlani.
Z občanov EÚ, ktorí v Nemecku poberajú sociálne dávky, pochádza asi polovica z Rumunska a Bulharska. Štatistiky si všímajú iba štátne občianstvo, nie etnickú príslušnosť, ale predpokladá sa, že väčšinu z týchto ľudí tvoria Rómovia.
Z chudoby do luxusu
Štvrte nemeckých miest, kde sa usadili Rómovia z Rumunska, nemajú dobrú povesť. Mestská časť Neue Neustadt na severe Magdeburgu bola kedysi príjemným miestom na život. Dnes sa tam podľa videí miestnych obyvateľov potulujú hluční výrastkovia, nie je núdza o násilie, na uliciach sa povaľuje odpad. „Cítim sa tu ako cudzinec. A to v tejto štvrti bývam od roku 1998… Už to nie je pekná štvrť,“ posťažoval sa jeden z domácich.
Obyvatelia sa ponosovali aj na magistráte, ale márne. „O problémoch vedia, no nechcú si ich priznať alebo si netrúfajú niečo s tým urobiť,“ uviedol jeden z miestnych. Ďalší, ktorý rómskym rodinám prenajímal byty, objasnil, prečo ich musel vyhodiť: „Mal som ich už dosť. Neplatili mi za nájom, spolu mi dlhujú 20-tisíc eur.“
Reportéri navštívili aj dve rumunské obce a mesto Bolintin-Vale, odkiaľ do Nemecka prichádza množstvo Rómov. V roku 2018 tam vládla chudoba, po uliciach jazdili konské povozy a domy boli ošarpané. Teraz tam vidno luxusné autá s nemeckými evidenčnými číslami a domy vyzerajú ako prepychové vily. Jeden z oslovených sa pochválil, že má osem detí, na ktoré v Nemecku dostáva asi 3 000 eur mesačne.
Treba sprísniť pravidlá?
Podľa reportáže sú zákony nastavené tak, že proti „sociálnej turistike“ nemožno veľa spraviť. „Ak sú zákony také, aké sú, musíme ich dodržiavať. Otázkou je, aké kontrolné mechanizmy by sme mali používať? Chodiť na miesto a pozrieť sa, či sú tí ľudia naozaj v núdzi?“ spýtala sa primátorka Magdeburgu Simone Borrisová.
Autorka reportáže vypočítala, že ak manželia v Nemecku pracujú len na čiastočný úväzok, zarobia 685 eur v čistom. Ak majú napríklad sedem detí, od štátu dostanú rodinné prídavky a ďalšie príspevky až do výšky 3 800 eur. Spolu tak majú mesačne k dispozícii zhruba 4 500 eur v čistom. V Rumunsku by za rovnakých podmienok dostali asi len 1 500 eur.
V niektorých mestách sa problém snažia riešiť kontrolami. V Hagene vytvorili špeciálnu skupinu, ktorá navštevuje podozrivé rodiny a kontroluje ubytovanie či dodržiavanie poriadku. Niektorí politici navrhujú, aby rodiny prisťahovalcov, ktorých deti žijú vo vlasti, nedostávali prídavky na deti v takej výške ako Nemci. Také riešenie sa však už pokúšali presadiť v Rakúsku a narazili na odpor Bruselu. Podľa expertov by pomohlo, keby sa sociálne dávky aj rodinné prídavky vyplácali len cudzincom, ktorí majú riadne zamestnanie.
