Tínedžeri na sieťach: aktivita spojená s výraznejšími psychickými ťažkosťami
Porovnávanie sa s ostatnými na sieťach súvisí s väčšími psychickými ťažkosťami tínedžerov
Porovnávanie sa s ostatnými na sociálnych sieťach sa u dospievajúcich spája s výraznejšími príznakmi úzkosti a depresie než používanie platforiem na zabíjanie času. Naznačuje to štúdia viac ako 4-tisíc nórskych tínedžerov. Výsledky poukazujú na to, že pri skúmaní vplyvu sociálnych sietí na psychiku mladých nestačí sledovať iba čas strávený na internete.
Sociálne siete sú bežnou súčasťou života dospievajúcich. Otázkou však nie je len to, koľko hodín denne na nich trávia, ale aj to, čo tam robia a aké skúsenosti si odnášajú. Nový výskum naznačuje, že práve porovnávanie sa s ostatnými môže súvisieť s výraznejšími psychickými ťažkosťami.
Štúdiu uskutočnili odborníci z Karolinska Institutet vo Švédsku v spolupráci s Nórskym inštitútom verejného zdravia. Jej výsledky publikoval odborný časopis Child and Adolescent Psychiatry and Mental Health.
Výskumníci analyzovali odpovede 4 011 dospievajúcich z 21 škôl na juhovýchode Nórska. Údaje zbierali na jeseň 2025 a účastníci mali v priemere 14 rokov.
Zamerali sa na päť spôsobov používania sociálnych sietí: porovnávanie sa s ostatnými, trávenie času z nudy, vyhľadávanie podpory, nepriateľské správanie voči používateľovi a nepriateľské správanie voči iným. Súčasne zisťovali, či dospievajúci vykazujú príznaky depresie, všeobecnej úzkosti, sociálnej úzkosti, poruchy pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) alebo opozičného vzdorovitého správania. Išlo o hodnotenie príznakov, nie o stanovenie diagnóz.
Najčastejším dôvodom používania sociálnych sietí bolo podľa odpovedí mladých zabíjanie času, napríklad pri nude. Táto aktivita však vykazovala len slabú súvislosť so sledovanými príznakmi duševných ťažkostí.
Výraznejšie súvislosti sa ukázali pri porovnávaní sa s ostatnými. Tento spôsob používania sociálnych sietí sa spájal najmä s príznakmi úzkosti, sociálnej úzkosti a depresie. S psychickými ťažkosťami súviseli aj nepríjemné skúsenosti s ostatnými používateľmi, napríklad zosmiešňovanie. Tieto súvislosti však boli slabšie než pri porovnávaní sa s inými.
Podobný celkový obraz výsledkov zaznamenali výskumníci u dievčat aj chlapcov. Pri analýze pritom zohľadnili vek účastníkov a celkový čas strávený na sociálnych sieťach.
„Naše zistenia ukazujú, že musíme rozlišovať medzi rôznymi spôsobmi používania sociálnych sietí,“ uviedol Jonas Raninen z Karolinska Institutet. Samotný čas strávený na platformách podľa neho nevystihuje všetky súvislosti medzi ich používaním a duševným zdravím dospievajúcich.
Neustále porovnávanie môže zhoršovať pohľad na seba
Prečo môže byť porovnávanie sa s ostatnými také dôležité? Jedným z možných vysvetlení je, že opakované sledovanie života iných ľudí môže u dospievajúcich vyvolávať negatívne myšlienky o sebe samých a pocit, že im niečo chýba.
Na sociálnych sieťach sa používatelia často stretávajú s vybranými momentmi zo života druhých – úspechmi, zážitkami či upravenými fotografiami. Ak ich mladý človek začne považovať za meradlo vlastného života, môže nadobudnúť dojem, že za ostatnými zaostáva. Nepriateľské správanie na internete môže zase oslabovať dôveru v rovesníkov a zhoršovať medziľudské vzťahy.
Autori však zdôrazňujú, že tieto vysvetlenia treba ešte overiť. Výskum totiž nedokáže určiť, či porovnávanie vedie k psychickým ťažkostiam, alebo či mladí ľudia, ktorí sa už cítia úzkostne či sklesnuto, majú väčšiu tendenciu porovnávať sa s ostatnými. Možné je aj vzájomné pôsobenie oboch javov.
Rozhodujú aj skúsenosti, nielen čas na mobile
Podľa autorov by rodičia, učitelia a zdravotníci mali venovať pozornosť nielen času, ktorý dospievajúci trávia na sociálnych sieťach, ale aj tomu, čo na nich zažívajú. Dôležité je všímať si napríklad, či mladý človek po používaní sociálnych sietí nepociťuje väčšiu nespokojnosť so sebou, či sa nestretáva so zosmiešňovaním a či sa jeho nálada alebo vzťahy s okolím nezhoršujú.
Samotná štúdia však neposkytuje dôkaz, že sociálne siete tieto problémy priamo spôsobujú. Výskumníci zbierali údaje o používaní platforiem aj psychických príznakoch v rovnakom období, takže nevedia určiť, čo nastalo skôr. Navyše vychádzali zo sebahodnotenia účastníkov z jednej časti Nórska, čo obmedzuje možnosti preniesť výsledky na všetkých dospievajúcich.
Tím preto plánuje sledovať rovnakých mladých ľudí aj v ďalších rokoch. Chce zistiť, či porovnávanie na sociálnych sieťach predchádza nárastu úzkosti a zhoršeniu nálady, či psychické ťažkosti vedú k intenzívnejšiemu porovnávaniu, alebo či sa tieto javy navzájom posilňujú.
