Tetovacie farby a ich vplyv na imunitu: Čo si vlastne vpichujeme pod kožu?

Tetovacie farby a ich vplyv na imunitu: Čo si vlastne vpichujeme pod kožu?

Tetovacie farby môžu ovplyvniť imunitu, pigmenty sa dostávajú aj do lymfatických uzlín

Väčšina potetovaných ľudí nemá zdravotné problémy. Výskumy na zvieratách však naznačujú, že tetovacie farby môžu ovplyvňovať imunitné reakcie. Vedci zároveň skúmajú možné súvislosti s rakovinou a upozorňujú na riziko alergií.

Podľa švédskeho prieskumu úradu verejného zdravotníctva má tetovanie 28 percent žien a 21 percent mužov. Najčastejšie ide o menšie motívy v jednej farbe. V prieskume 4,7 percenta respondentov uviedlo kožné problémy spôsobené tetovaním, napríklad podráždenie, alergické reakcie či dlhodobé svrbenie.

Prečo tetovanie nezmizne spolu s obnovou kože

Tetovací strojček ukladá pigmentové častice do zamše, strednej vrstvy kože. Keď sa pigment dostane do zamše, začne naň reagovať imunitný systém. Dôležitú úlohu majú makrofágy, bunky, ktoré pohlcujú cudzie častice. Pigmentové častice sú natoľko odolné, že ich makrofágy nedokážu rozložiť. Farba preto zostáva v bunkách. Keď makrofág odumrie, pigment sa uvoľní do okolia a pohltí ho ďalšia imunitná bunka. Mechanizmus vysvetlili francúzski vedci v štúdii na myšiach z roku 2018.

Pigmenty sa dostávajú aj do lymfatických uzlín

Švajčiarsky výskum z roku 2025 sledoval myši, ktorým tetovali vankúšiky na zadných labkách. Už desať minút po tetovaní sa pigmentové častice dostali do blízkych lymfatických uzlín, kde vyvolali výraznú imunitnú reakciu. Veľká časť pigmentu sa tam aj zachytila. V experimente časť častíc putovala aj do uzlín v brušnej oblasti.

Vedci zistili, že makrofágy v potetovanej oblasti boli takmer preplnené pigmentom. Myši s tetovaním, ktorým podali mRNA vakcínu proti covidu, vytvorili slabšiu protilátkovú odpoveď než zvieratá bez tetovania. Pri vakcíne proti chrípke bol výsledok opačný. Zatiaľ ide o pokusy na zvieratách a nemožno z nich vyvodzovať, že tetovanie mení účinnosť očkovania aj u ľudí.

Čo všetko obsahujú tetovacie farby

Čierne farby často obsahujú sadze. Staršie farby mohli obsahovať kovy, napríklad kadmium, chróm, ortuť či kobalt. V súčasnosti sa vo farebných atramentoch používajú aj azopigmenty, pri ktorých rozklade môžu za určitých okolností vznikať látky s karcinogénnymi vlastnosťami. Farby obsahujú aj rozpúšťadlá, spojivá a konzervačné látky.

Od roku 2022 obmedzuje európska legislatíva REACH množstvo viacerých nebezpečných chemických látok v tetovacích farbách. Farby však pred uvedením na trh neprechádzajú systémom predbežného schvaľovania. Kontroly tetovacích štúdií vo Švédsku v roku 2024 zahŕňali 445 tetovacích farieb. Viac než polovica nespĺňala požiadavky na označovanie podľa pravidiel REACH.

Zvyšuje tetovanie riziko rakoviny?

Vo Švédsku výskumníci porovnávali údaje ľudí s lymfómom alebo rôznymi typmi rakoviny kože s kontrolnou skupinou. Ľudia s lymfómom alebo melanómom mali o niečo častejšie tetovanie než ľudia v kontrolnej skupine. Pri spinocelulárnom karcinóme kože sa podobná súvislosť nepreukázala. Tieto zistenia neznamenajú, že tetovanie rakovinu spôsobuje.

Prehľad siedmich starších štúdií dospel k záveru, že v súčasnosti neexistujú presvedčivé dôkazy o tom, že tetovanie zvyšuje riziko rakoviny kože alebo lymfómu.

Infekcie, alergie a odstraňovanie tetovania

Riziko infekcie možno obmedziť výberom dôveryhodného štúdia s dôslednou hygienou. Alergickým reakciám však nemusí zabrániť ani skúsený tatér. Pri tetovaniach s plochou väčšou než päť ľudských dlaní sa ťažkosti objavujú približne u 12 percent ľudí, pri menších tetovaniach približne u dvoch percent.

Osobitné riziko predstavuje červená farba, ktorá môže vplyvom slnečného žiarenia vyvolať fototoxickú reakciu. V jednej zo štúdií uviedol podobnú reakciu na slnko viac než každý piaty potetovaný človek. V závažných prípadoch alergie môže byť jediným riešením chirurgické odstránenie tetovanej kože.

Najčastejšou metódou odstraňovania tetovania je laser. Pri kontaktnej alergii však môže byť problematický, pretože rozdrobené pigmenty sa môžu šíriť mimo pôvodnej oblasti a vyvolať ďalšie reakcie. Pri niektorých pacientoch môžu pomôcť injekcie kortikosteroidov, skúmajú sa aj krémy s inhibítormi JAK.