Sme na bode zvratu, zo závlah zostalo torzo. Zachráni nás len rozumné hospodárenie s vodou
Dospeli sme do bodu zvratu, ide nám o krk. Zo závlah zostalo torzo
Slovensko v roku 2026 dospelo do bodu zvratu. Celé regióny dostali ledva polovicu z celoročného úhrnu zrážok. Poľnohospodár Kamil Boroš z okresu Nové Zámky upozorňuje, že kľúčové je maximálne efektívne hospodáriť so zrážkovou vodou tam, kde spadne. „Buďme realisti a pracujme najmä s tým, čo nám dožičí príroda v podobe dažďa a snehu,“ hovorí.
Extrémne suchý rok upriamil pozornosť na závlahy. Zo závlah zostalo torzo a ich obnova nepríde z roka na rok. Na Slovensku je okolo 1,4 milióna hektárov ornej pôdy, závlahy boli vybudované na 320 tisíc hektároch. Tento rok sa zavlažovalo iba na 40 tisícoch hektárov. Sústava si žiada rekonštrukciu s odhadovanými investíciami okolo 500 miliónov eur.
Vodu treba zadržať v krajine
Boroš považuje závlahy za poistný a krízový nástroj pre kritické obdobia a ekonomicky významné plodiny. Prvým cieľom musí byť efektívne zadržanie zrážkovej vody v krajine. Voda rozhoduje nielen o produkcii potravín, ale aj o kvalite života. Sú regióny, kde od leta chýba pitná voda, prietok Dunaja je na historickom minime a rieka Žitava v lete vyschla.
Na Slovensku je 280 vodných nádrží, ktoré po vybudovaní zadržiavali 1,9 miliardy kubických metrov vody. Pre zanesenie je ich kapacita dnes o polovicu nižšia.
Úroda kukurice výrazne klesla
V okrese Nové Zámky sa hektárové výnosy kukurice pohybujú medzi dvoma a pol až tromi tonami. V dobrých rokoch sa dopestovalo sedem až desať ton zrna z hektára, v roku 2023 bola priemerná úroda 11,67 t/ha na 600 hektároch. Od jesene minulého roka napršalo celkom 282 milimetrov, po odpočítaní zrážok do 5 milimetrov je úhrn 240 milimetrov, za jún až september iba 63 milimetrov. Kumulovaný deficit je lokálne 300 až 400 litrov vody na meter štvorcový.
Sucho a vodné nádrže
V chotári Jasovej, kde Boroš hospodári s bratom a otcom, sa nachádzajú rybníky. V dedine vysychajú studne, no rybári mienia vypustiť rybník kvôli 10 tonám rýb. Podľa Boroša to ovplyvní bilanciu podzemnej vody a problémové bude aj opätovné zavodnenie. Mal by sa uplatniť princíp väčšej hospodárskej a spoločenskej dôležitosti.
Vláda zriadila Národnú komisiu pre vodu a sucho. Poľnohospodári sa musia rýchlo adaptovať. V suchom roku musí mať poľnohospodár možnosť medziplodinu podľa aktuálnej zásoby vody ukončiť skôr, aby nespotrebovala vodu pre následnú hlavnú plodinu.
Biopásy a diagnostika pôdy
Biopásy a neprodukčné prvky boli rozložené podľa geometrických alebo administratívnych pravidiel. Usporiadanie pôdnych blokov by malo zodpovedať hydrológii krajiny. Biopásy by mali sledovať vrstevnice, erózne dráhy a miesta ohrozené veternou eróziou.
Treba rozšíriť diagnostiku pôdy a reformovať agrochemické skúšanie. Súčasné skúšanie neposkytuje všetky údaje potrebné na rozhodovanie o adaptácii na sucho. Mali by sme poznať obsah organického uhlíka, humusu, pH, či sú pôdy zasolené alebo zhutnené. Primerané vápnenie kyslých pôd môže podporiť koreňový systém a infiltráciu vody.
Minimalizačné techniky obrábania
Polia sa prestávajú orať a uplatňujú sa minimalizačné techniky obrábania pôdy. Reakciou na sucho je pôdoochranné hospodárenie prispôsobené konkrétnemu pozemku. Používajú sa rôzne spôsoby od priamej sejby cez strip-till, pri ktorom je pôda pokrytá pozberovými zvyškami rastlín. Boroš plánuje zvýšiť osev tráv pestovaných na osivo, pri ktorých sa pôda tri roky neotáča.
Rozhodovanie o medziplodinách treba ponechať na agronóma. Diverzitu plodín nemožno zvyšovať iba administratívnym predpisom, pestované plodiny musia mať reálny odbyt a hospodárske využitie.
Hustejšia sieť meteostaníc
Boroš sa prihovára za vybudovanie hustejšieho systému monitorovania poľnohospodárskeho sucha v reálnom čase. Sieť SHMÚ treba priestorovo zahustiť, keďže lokálne búrkové zrážky majú stále väčší význam. V jeho chotári dlhom 4 kilometre na jednom konci spadnú dva milimetre, na druhom o 20 milimetrov viac.
Navrhuje vytvoriť sieť automatických agrometeorologických bodov minimálne v každom významnom poľnohospodárskom katastrálnom území. Štát sa na budúci rok chystá vynaložiť na boj so suchom 100 miliónov eur. Údaje zo staníc treba skombinovať so sieťou SHMÚ, radarom, satelitnými a pôdnymi údajmi a modelmi vodnej bilancie.
