Štedré dôchodky si Slovensko dlho nedovolí, zaplatia to štyridsiatnici
Dôchodky máme štedrejšie ako v Nemecku či Rakúsku, systém to dlhodobo neutiahne
Slovenský dôchodca dostáva v pomere k mzdám viac ako priemerný Európan a v rebríčku Európskej únie predbieha aj Rakúšanov, Čechov či Nemcov. Hrubý dôchodok ľudí vo veku 65 až 74 rokov dosahuje na Slovensku 62 percent hrubého zárobku tých, ktorí majú 50 až 59 rokov. Podľa údajov Eurostatu za minulý rok je priemer Únie 60 percent.
Pre ľudí, ktorí dnes pracujú a odvádzajú do Sociálnej poisťovne peniaze na penzie, je to zlá správa. Podľa analytikov dôchodkový systém také štedré penzie dlhodobo neutiahne. Dlhodobá projekcia ministerstva financií pre Európsku komisiu odhaduje, že v roku 2050 bude dôchodok z prvého piliera predstavovať pri odchode do dôchodku približne 36 percent predchádzajúceho hrubého zárobku. Spolu s druhým pilierom by to bolo 44 percent.
Priemerná hrubá mzda bola v druhom štvrťroku tohto roka na úrovni 1 707 eur, čo pre bezdetného zamestnanca predstavuje približne 1 278 eur v čistom. Pri prepočte odhadov ministerstva na tieto sumy by štyridsiatnik s priemerným platom dostal z prvého piliera asi 615 eur mesačne, teda 48 percent čistej mzdy. Oproti výplate by mu tak každý mesiac chýbalo 663 eur. S druhým pilierom by dôchodok vyšiel približne na 750 eur, čiže 59 percent čistej mzdy.
Finančný analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upozorňuje, že zmena dôchodkového systému takmer isto príde a na rade budú práve dôchodky nových penzistov. „Je teda pravdepodobné, že dnešný štyridsiatnik dostane výrazne menej ako polovicu čistej mzdy pred odchodom na dôchodok,“ hovorí. Kto chce na dôchodku žiť na podobnej úrovni ako počas práce, musí si podľa neho odkladať sám.
Vyšší pomer dôchodkov k mzdám ako na Slovensku majú v EÚ už len Luxemburčania (88 percent), Španieli (81 percent), Taliani (80 percent), Gréci (77 percent) a Portugalci (68 percent). V Rakúsku dosahuje tento ukazovateľ 56 percent, v Česku 53 percent, v Maďarsku 49 percent a v Nemecku iba 48 percent. Poľsko je so 60 percentami presne na priemere EÚ.
Dôchodkový systém podľa Búlika v posledných rokoch rozdával viac, ako si mohol dovoliť, čo dokazujú aj veľké deficity Sociálnej poisťovne za posledné tri roky. Nepriaznivo pôsobí aj demografický vývoj. V roku 2023 pripadalo na jedného seniora 3,3 obyvateľa vo veku 20 až 64 rokov, v roku 2050 to má byť už len 1,8 človeka.
Štát bude preto podľa analytika musieť siahnuť po kombinácii neskoršieho odchodu do dôchodku, vyšších odvodov, väčších dotácií a pomalšieho rastu penzií v porovnaní so mzdami. „To všetko smeruje k tomu, že bude treba okresávať výdavky na samotné dôchodky,“ varuje Búlik.
Dôchodky už dnes stoja Slovensko rekordné sumy. Od januára do septembra tohto roka vyplatila Sociálna poisťovňa na penziách 9,16 miliardy eur, o 336 miliónov eur viac ako za rovnaké obdobie vlani. Za celý minulý rok to bolo 12,76 miliardy eur vrátane 926 miliónov eur na 13. dôchodky. Tento rok má suma podľa rozpočtu stúpnuť na 13,3 miliardy eur a budúci rok na 13,7 miliardy eur.
Odvody od pracujúcich na vyplácanie penzií nestačia, Sociálna poisťovňa preto každoročne potrebuje pomoc štátu. Podľa hovorcu poisťovne Martina Kontúra štát poskytne zo štátneho rozpočtu na starobné poistenie v roku 2026 sumu 2,3 miliardy eur. Zvyšok poisťovňa pokryje z rezervného fondu solidarity a presunom prostriedkov z prebytkových základných fondov.
Od januára sa všetky dôchodky zvýšia o 3,4 percenta, takže priemerný starobný dôchodok, ktorý bol v septembri 733,11 eura, stúpne približne o 25 eur na zhruba 758 eur mesačne. Parlament v stredu definitívne schválil novelu poslancov koaličnej SNS, podľa ktorej od januára dostanú ľudia nad 85 rokov s aspoň 30 rokmi dôchodkového poistenia minimálny dôchodok najmenej na úrovni 240 percent životného minima, teda približne 710 eur mesačne.
