Samit NATO odhalil trhliny. Politológ: Pozerajú na nás cez prsty. Slovensko Kyjevu peniaze nedá, spojenci si už zvykli.
Samit NATO: Klonovanie rozporov vo vzťahu k Slovensku
Na nedávnom samite NATO, konanom dňa 8. júla 2026 v tureckej Ankare, sa spojenci dohodli na postupe zvyšovania výdavkov na obranu až na päť percent HDP. Slovensko sa prihlásilo k tomuto záväzku, avšak odmietlo prispieť na nový balík pomoci pre Ukrajinu. Politológ Miroslav Řádek upozorňuje, že tieto rozpory vedú k tomu, že spojenci čoraz viac spochybňujú slovenskú pozíciu ako spoľahlivého partnera v Aliancii.
Prezidentovo vyhlásenie vs. realita
Prezident Peter Pellegrini označil výsledky rokovania za úspech. Dôvody skepticismu vyvolávané politickými krokmi slovenskej vlády voči Ukrajine však narúšajú dôveru medzi Slovenskom a ostatnými členmi NATO. Politológ Řádek tvrdí, že hoci krajiny vyslali spoločný signál o jednote, v skutočnosti ostáva mnoho otázok, ktoré ostávajú otvorené. Medzi nimi sú aj otázky týkajúce sa vzťahov medzi USA a Tureckom, kde sa diskutuje o dodávke moderných stíhačiek.
Slovensko a jeho prístup k Ukrajine
Problematické postavenie Slovenska v Aliancii je znásobené prístupom vlád Roberta Fica k vojne na Ukrajine. Na medzinárodnej úrovni Slovensko signalizuje rozporuplný postoj, keďže, hoci deklaruje svoju túžbu byť spoľahlivým partnerom, jeho podporovanie Ukrajiny sa výrazne líši od prístupov krajín ako Poľsko alebo Česko. Pellegrini potvrdil, že Slovensko sa nebude podieľať na novom balíku pomoci, pričom sa zameriava iba na humanitárnu pomoc.
Financovanie obrany: Politika versus záväzky
Samit tiež oznámil záväzok zvyšovať výdavky na obranu na päť percent HDP do roku 2035, čo Slovensko podporilo. Odborníci však varujú, že bude nevyhnutné získať financie v štátnom rozpočte. Aktuálne Slovensko investuje do obrany len okolo dvoch percent HDP, čo znamená, že to bude vyžadovať zásadné a potenciálne nepríjemné rozhodnutia v rámci domácich politických priorít.
Volanie po diplomatickom riešení
Zatiaľ čo spojenci si stále opakujú svoju podporu Ukrajine, čoraz viac sa ozýva potreba hľadať diplomatické cesty. Aj keď niektoré členské štáty, vrátane EÚ, volajú po iniciatíve na obnovenie dialógu s Ruskom, úspech takéhoto prístupu zostáva nejasný, pokiaľ Rusko neprejaví záujem na rokovaniach o ukončení konfliktu. Řádek konštatuje, že bez ochoty Ruskej federácie nájsť skutočné riešenie nebude mať diplomatická snaha šancu na úspech.
