Čo čakať po možnej zmene vlády v Izraeli

Čo očakávať po prípadnej zmene vlády v Izraeli

Utorkové izraelské parlamentné voľby sa konali v tieni troch rokov vojny, rozsiahleho ničenia Pásma Gazy, násilia na okupovanom Západnom brehu Jordánu a konfliktov, ktoré zasiahli širší Blízky východ. Volebný súboj sa síce sústreďuje na súčasného premiéra Benjamina Netanjahua a jeho politických odporcov, pre Palestínčanov je však podstatnejšia otázka, či sa zmení samotný kurz izraelskej politiky, alebo iba ľudia a nástroje, ktorými sa presadzuje.

Prípadné vytvorenie vlády bez Netanjahua a jeho aktuálnych partnerov by samo osebe neznamenalo zásadný obrat. Jeho vláda sa opierala o pravicové, krajne pravicové a ultraortodoxné strany, ktorých postoje ovplyvňovali vojenskú politiku, rozširovanie osád i prístup k Palestínčanom. Opozičný tábor však nie je jednotným blokom podporujúcim zásadné ústupky Palestínčanom a už vôbec nie palestínsku štátnosť. Medzi jeho predstaviteľmi sú politici, ktorí presadzujú tvrdý bezpečnostný postup a pokračovanie vojenského tlaku na palestínske hnutie Hamas.

Žiadnu zásadnú zmenu nečakajme

Rozdiel medzi Netanjahuom a jeho súpermi preto nemusí spočívať v konečnom cieli, ale skôr v miere pragmatizmu, v prístupe k medzinárodným partnerom a v ochote obmedziť kroky, ktoré poškodzujú postavenie Izraela v zahraničí. Prípadná vláda vedená Gadi Eisenkotom nemusí zásadne zmeniť prístup k Hamasu, budúcnosti Gazy alebo ku konfliktu s Iránom a Hizballáhom. Môže sa líšiť v taktike a v koordinácii s USA či v snahe obmedziť najprovokatívnejšie kroky izraelských osadníkov.

Výsledky volieb ukázali, že Likud Benjamina Netanjahua zostáva najsilnejšou jednotlivou stranou. To však ešte neznamená, že Netanjahu dokáže zostaviť vládu. Rozhodujúce bude rozdelenie 120 kresiel v Knesete a schopnosť jednotlivých blokov získať podporu najmenej 61 poslancov. Ak sa väčšina nevytvorí, čakajú Izrael rokovania o koalícii, prípadne pokus o vládu národnej jednoty alebo ďalšie voľby. Ani takýto scenár by automaticky neznamenal zmenu politiky voči Palestínčanom.

Významnú úlohu môžu zohrať arabské strany zastupujúce arabských (palestínskych) občanov Izraela, ktoré v týchto voľbách dosiahli mimoriadne dobrý výsledok. Ich mandáty môžu rozhodnúť o tom, kto získa parlamentnú väčšinu. Zároveň však narážajú na zásadný rozpor. Môžu sa pokúsiť vyrokovať lepšie podmienky pre arabských občanov Izraela a obmedzenie diskriminácie, no ich podpora vlády nemusí priniesť zmenu v otázke okupácie palestínskych území, ničenia Gazy či palestínskej štátnosti. Ak opozícia odmietne ich požiadavky, ich parlamentná sila sa nemusí pretaviť do konkrétnych politických výsledkov.

Osud Palestíny a Gazy

Pre Palestínčanov na okupovaných územiach spočíva najväčšie riziko v tom, že vnútropolitický spor v Izraeli sa bude naďalej odohrávať v rámci bezpečnostného konsenzu, ktorý uprednostňuje vojenskú nadvládu a odmieta podstatné ústupky v otázke palestínskej suverenity. Pre obyvateľov Gazy bude rozhodujúce, či sa podarí posunúť rokovania o prímerí do ďalšej fázy, zabezpečiť pravidelný prísun humanitárnej pomoci a obnoviť základné podmienky života. Ak izraelská vláda bude naďalej odmietať stiahnutie z častí Gazy a obmedzovať realizáciu dohôd, politická zmena v Jeruzaleme môže zostať bez citeľného účinku na každodennú realitu Palestínčanov.

Na Západnom brehu bude kľúčovým ukazovateľom vývoj osád, násilie osadníkov, vojenské zásahy a nútené vysídľovanie palestínskeho obyvateľstva. Ak sa tieto javy budú prehlbovať, vyhliadky na územne súvislý a suverénny palestínsky štát sa budú ďalej zhoršovať. Medzinárodný súdny dvor vo svojom poradnom stanovisku z júla 2024 označil pokračujúcu izraelskú prítomnosť na okupovaných palestínskych územiach za nezákonnú a zdôraznil povinnosť túto situáciu ukončiť.

Vývoj bude závisieť aj od Washingtonu. Spojené štáty majú výrazný vplyv na izraelskú vládu, no ich tlak sa nemusí týkať ukončenia okupácie či uznania palestínskej štátnosti. Môže sa sústreďovať najmä na regionálnu bezpečnosť, vzťahy s arabskými štátmi a obmedzenie krokov, ktoré ohrozujú širšie americké strategické záujmy. Bez konkrétnych podmienok a dôsledkov za porušovanie dohôd preto nemožno očakávať, že samotná diplomatická aktivita prinesie zásadný obrat.

Izraelské voľby tak môžu zmeniť rozloženie politických síl, ale nemusia zmeniť postavenie Palestínčanov. Rozhodujúce nebude iba to, kto zostaví vládu, ale či bude ochotný zastaviť rozširovanie osád, chrániť civilistov, umožniť obnovu Gazy a pripustiť politické riešenie založené na palestínskom práve na sebaurčenie. Kým tieto otázky zostanú mimo skutočného centra izraelskej politiky, výmena premiéra môže znamenať skôr zmenu spôsobu riadenia konfliktu než jeho riešenie.