Írsko ako príklad, Austrália ako varovanie. Umenie ako motor hospodárstva.
Írsko ako vzor, Austrália ako varovanie: Umenie ako motor ekonomiky
V 60. rokoch minulého storočia sa austrálsky novinár Donald Horne vo svojej knihe The Lucky Country (Šťastná krajina) vyjadril o svojich krajanov ako o „filištíncoch“ – osobách, ktoré prehliadajú akýkoľvek prejav kultúry a umenia. Tento nelichotivý obraz Austrálčanov bol zastaraný, alebo aspoň ako iný prístup naznačuje, sa zdá, že súčasná situácia sa v mnohých ohľadoch zhoršila. Nielen v Austrálii, ale aj iných krajinách na celom svete panuje pocit ľahostajnosti voči kultúrnym hodnotám.
Práve na tento problém upozornil austrálsky výtvarník a aktivista Ben Quilty, ktorý vo svojej kritike poukazuje na spoločenskú ľahostajnosť voči umeniu. Opisuje svojich spoluobčanov ako „zbabelých boháčov“, ktorí preferujú investovať do športových podujatí, pojmujúcich krátkodobé radosti, namiesto toho, aby prispeli k nadčasovým hodnotám umeleckej tvorby. Týmto spôsobom sa umenie dovádza do úzadia, pričom jeho význam pre kultúru a spoločnosť je podceňovaný.
Navyše nedávne články z austrálskej mutácie denníka The Guardian odhalili hrozbu, že Austrália sa môže stať krajinou bez umenia. Na základe analýzy financovania humanitných vied na univerzitách v posledných rokoch sa ukázalo, že študenti, ktorí sa chcú venovať humanitným a umeleckým smerom, musia zaplatiť niekoľkonásobne vyššie školné ako ich kolegovia na technických smeroch. Tento stav je výsledkom politiky bývalého premiéra Scotta Morrisona, ktorý nemal porozumenie pre kultiváciu duchovných hodnôt, pritom sa sám chváli svojou duchovnosťou.
Aktuálna laboristická vláda pod vedením Anthony Albaneseho zatiaľ nepodnikla žiadne kroky na zlepšenie situácie v oblasti podpory štúdia humanitných predmetov. Zásadné pochopenie významu a potrebnosti v oblasti kultúry im akoby unikalo, a to aj napriek hrozbám, ktoré takýto stav môže vyvolať. Chybné predstavy o umelcoch ako o tých, ktorí vykonávajú prácu pre seba, neberú do úvahy široký prínos kultúry pre spoločnosť.
Na druhej strane, Írsko ponúka príklad osviežujúcej podpory umeleckej tvorby. Vláda spustila trojročný pilotný projekt s názvom BIA (Basic Income for the Arts – Základný príjem pre umelcov), v rámci ktorého sa umelcom poskytuje pravidelný mesačný príjem vo výške 1 300 eur na pokrytie základných životných nákladov. Tento krok nie len že pomáha umelcom v existenciálnych otázkach, ale prispieva aj k obohacovaniu írskej národnej identity a ukazuje ekonomickú efektívnosť umeleckej produkcie.
Štátna podpora umelcov sa ukázala ako prínosná, každý investovaný euro v projekte generoval takmer 1,5 eurá hospodárskej hodnoty. Umožnenie umelcom zakúpiť potrebný materiál a prenajímať si ateliéry prispelo k vyššej produktivite a takisto posilnilo ekonomiku. Tento prístup svojím spôsobom vytvára hodnotový kruh, kde umenie pozitívne ovplyvňuje nielen kultúru, ale aj ekonomiku celej krajiny.
Preto je dôležité, aby krajiny, ako je Austrália, vzali na vedomie výhody a prínosy podporovania kultúry a umenia. Ignorácia týchto hodnotných aspektov len pridáva na negatívnych prejavoch a ohrozuje identitu a prosperitu národa.
