Uhlíková nerovnosť je obrovská
Uhlíková nerovnosť: Priepastný rozdiel v emisiách
Nedávna správa nadácie Oxfam, organizácie zaoberajúcej sa globálnou nerovnosťou, odhalila alarmujúce údaje o uhlíkovej nerovnosti vo svete. Podľa ich prepočtov 1 % najbohatších ľudí vyprodukovalo svoj spravodlivý podiel ročných emisií oxidu uhličitého len za prvých desať dní tohto roka. Ešte alarmujúcejšie je, že najbohatšia desatina dokázala prekročiť tento limit už za tri dni. To naznačuje, že jednotlivci na vrchole spoločenského rebríčka zanechávajú obrovskú uhlíkovú stopu, ktorá je v neznesiteľnom kontraste s životom najchudobnejšej polovice populácie.
Aby sme si to konkretizovali, 50 % najchudobnejších ľudí na svete vyprodukuje priemerne len 0,6 tony CO2 na osobu ročne, zatiaľ čo priemerná uhlíková stopa jedno percenta najbohatších ľudí presahuje 48 ton CO2 na osobu za rok. Tento obrovský rozdiel v emisiách zároveň odhalil, že klimatické zmeny najtvrdšie zasiahli práve obyvateľov tých krajín, ktorých emisie CO2 na osobu sú nižšie ako jedna tona.
Globálny verejný statok a jeho dôsledky
Atmosféra Zeme funguje ako globálny verejný statok, nevyhnutný pre existenciu všetkých formách života, vrátane ľudskej. Množstvo skleníkových plynov, ktoré každý človek produkuje, teda nie je zanedbateľné. Rôzne vedecké štúdie naznačujú, že udržanie klimatického systému, ktorý je schopný udržiavať civilizáciu, si vyžaduje zníženie priemerných emisií na dve tony CO2 na osobu za rok. V súčasnosti sa svetový priemer osobnej uhlíkovej stopy pohybuje okolo 5 ton CO2, pričom na Slovensku sa toto číslo odhaduje na 6,4 až 7,39 tony CO2.
Nerovnosti v rámci EÚ a sociálne rozdiely
Priemerné emisie v rámci EÚ sa blížia k 8 tonám CO2 na osobu a rok, pričom treba zdôrazniť, že tieto čísla nezohľadňujú emisie spojené s vojenskými aktivitami či výrobou a dopravou tovarov, ktoré majú pôvod mimo EÚ, ale sú na jej území konzumované. Tieto štatistiky teda nezohľadňujú realitu mnohých obyvateľov, pričom sociálne rozdiely medzi nimi majú vlastnú priepastnú dimenziu.
Premietanie sociálnych nerovností do uhlíkovej krivdy
Mnohé organizácie, vrátane Oxfam, naznačujú, že sociálna nerovnosť sa premieta aj do uhlíkovej nerovnosti, pričom tento fenomén naše spoločnosti obťažuje nespravodlivosťou. Nie je opodstatnené ospravedlňovať bohatstvo týchto jednotlivcov ich usilovnosťou alebo šikovnosťou, keď ich spôsob života ohrozuje životy miliárd ostatných. Bohatstvo, ktoré generuje vysoké emisie, je často založené na luxusnom životnom štýle, ktorý si vyžaduje prevádzku súkromných lietadiel, jácht a iných forma luxusu, ktoré ohrozujú zdravie planéty a životy chudobnejších ľudí.
Etika a morálnosť ekonomicko-politických systémov
Je ťažké považovať za spravodlivý alebo morálny systém, ktorý umožňuje takú obrovskú mieru nerovnosti. Tento systém prospieva len malej časti populácie, ktorá spôsobuje environmentálne škody, zatiaľ čo drvivá väčšina ľudí nesie následky. Pokiaľ sa neprijmú nevyhnutné opatrenia, môžeme očakávať, že nerovnosť sa bude iba prehlbovať, zatiaľ čo prírodné zdroje, na ktorých závisí existencia mnohých, budú naďalej narúšané.
Je nevyhnutné, aby sa spoločnosť zaoberala tým, akým spôsobom nerovnosť ovplyvňuje životy všetkých ľudí a aké opatrenia je potrebné prijať na zníženie uhlíkových emisií vo svete tak, aby sme zabezpečili budúcnosť nielen pre seba, ale aj pre budúce generácie.
