Európsky politický otras: Ilúzia o stabilnom Západe sa končí
Sme svedkami európskeho politického výbuchu? Koniec ilúzie o západnej stabilite a poriadku
Latinská Amerika sa pre svoju búrlivú, nielen geologickú, ale aj politickú minulosť právom označovala za „sopečný kontinent“. Dnes sa však zdá, že táto metafora mení majiteľa. Pod povrchom európskych demokracií to vrie.
Sme svedkami masových demonštrácií, štrajkov a protestov zúfalých občanov. Na barikádach stoja predovšetkým príslušníci najmladšej generácie, ktorí najintenzívnejšie prežívajú pocit, že demokraticky zvolené elity stratili kontakt s realitou.
Kým politické špičky sa utápajú v zástupných témach, úroveň školstva kolabuje, ekonomika stagnuje a sociálna situácia sa zhoršuje. Výsledkom je hlboká dezilúzia: pocit, že o budúcnosti sa rozhoduje bez nich a deklarovaná sloboda zostala iba na papieri.
Tento stav nás núti prehodnotiť bežné mainstreamové klišé. Dlhé roky sa hovorilo o „nestabilnej“ východnej Európe a prosperujúcej, bezpečnej západnej polovici svetadielu. Dnes táto ilúzia praská.
Ohniská výbuchov sa množia. Pribudlo aj Poľsko, kde sa dve veľké politické zoskupenia vzájomne osočujú z prípravy ústavného prevratu. Zábery na kordóny policajtov pred ústavným súdom, ku ktorým sa prediera hlava štátu, nepridávajú na pokoji. Táto výbušná atmosféra sa preniesla aj do Nemecka, ktoré bolo po desaťročia považované za neotrasiteľný európsky vzor stability.
Na Slovensku často neproduktívne otrasy zaznamenávame tiež, ale stále žijeme ako keby na ostrove a neprežívame doposiaľ to, čo vidno na uliciach krajín, ktoré sa nám ponúkali ako vzory. Európska loď zablúdila na plytčine, pričom zabudla na svoje vlastné základy a príčiny krízy.
Britský politológ Colin Crouch už na prelome tisícročí napísal vizionárske dielo Postdemokracia. Autorova téza je mrazivo jednoduchá: žijeme v prostredí, ktoré má formálne demokratické tradície, zákony aj ústavy, no skutočná realita a distribúcia moci už fungujú úplne inak – oligarchicky a technokraticky.
V našom verejnom priestore sa o jeho varovných impulzoch takmer vôbec nediskutuje. Crouchove myšlienky sa nehodia do ružových vízií mainstreamu. Tradičný zidealizovaný liberálny kapitalizmus ustupuje technofeudalizmu.
Táto politická magma vážne poškodzuje samotný proces európskej integrácie. Zdravá demokratická spoločnosť existuje iba vtedy, keď v nej prebieha normálny, reálny dialóg. A ten sa u nás vyparuje. Ak sa nedokážeme integrovať vnútri štátu, len veľmi ťažko dosiahneme optimálnu medzištátnu integráciu.
V polovici októbra 2022 mal šéf európskej diplomacie Josep Borrell na Európskej diplomatickej akadémii v belgických Bruggách prednášku, v ktorej použil povýšenecký obraz: Európa je podľa neho kultivovaná záhrada, kým väčšina ostatného sveta je nebezpečná džungľa.
Dnes, keď sa pozrieme na dymiace ulice európskych miest a vyrabované obchody, sprevádzané hlbokou krízou dôvery v inštitúcie, sa karta obracia. Ak zostanú naše elity alibistické, nekompetentné a neschopné predvídať, niekto z bývalých rozvojových štátov nám môže s ironickým úsmevom položiť legitímnu otázku: „A nie je to dnes náhodou presne naopak? Kde je tá skutočná džungľa?“
