Na Nemcov sa vyhovárame, no susedia nám utekajú. Prečo nás Česi a Poliaci predbiehajú?

Slovenská ekonomika zaostáva za susedmi. Firmy kritizujú vládu, že nepodporuje rast

Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku medziročne vzrástla o 0,9 percenta. Podľa údajov Eurostatu tak zaostala za všetkými susedmi – česká ekonomika pridala 1,9 percenta, maďarská 1,7 percenta a poľská až 3,8 percenta. Slovensko zaostalo aj za Nemeckom, ktoré rástlo o 1,0 percenta, priemer Únie bol 1,4 percenta. Z 26 krajín Únie s dostupnými údajmi rástli pomalšie len Belgicko, Francúzsko a Rumunsko, ktoré stagnovali, a Rakúsko, ktorého ekonomika sa zmenšila o 0,1 percenta.

Firmy po tohtotýždňovej tripartite kritizovali, že vláda neprijíma opatrenia na podporu ekonomického rastu. Z 250 návrhov, ktoré za rok pripravili, ministerstvá podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza zamietli 150, ďalších sto je ešte v riešení alebo tesne pred zamietnutím.

Vláda prorastové opatrenia nepresadila

Vláda ešte začiatkom júna schválila prvý balík s desiatkami prorastových opatrení. Tie mali priniesť menej byrokracie, jednoduchšie zakladanie eseročiek či ľahší príchod zahraničných pracovníkov. Najviditeľnejšou zmenou je nižšia spotrebná daň z elektriny pre vybrané priemyselné podniky, z 1,32 eura na 50 centov za megawatthodinu. Štátny rozpočet prvý balík stojí tento rok asi 745-tisíc eur a v ďalších rokoch zhruba tri milióny eur ročne.

Drahšie opatrenia mala vláda podľa vlastných slov otvoriť na jeseň spolu so štátnym rozpočtom. To sa však nestalo. Minister práce Erik Tomáš vyhlásil, že zavedenie rozsiahlych prorastových opatrení by štátny rozpočet stálo miliardy eur a ďalej by prehĺbilo deficit. Schválený rozpočet na budúci rok počíta s deficitom verejných financií 4,94 percenta HDP, tohtoročný deficit bol pôvodne plánovaný na 4,1 percenta HDP.

Nemecko ako argument

Na Nemecko sa minister financií Ladislav Kamenický odvoláva dlhodobo. Už v roku 2019 ekonomika namiesto plánovaných 3,5 percenta rástla tempom 1,9 percenta a vtedajší aj súčasný šéf rezortu financií vinu doma nehľadal. Spomalenie pripísal najmä situácii v Nemecku ako najväčšom obchodnom partnerovi Slovenska.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster upozorňuje, že Nemecko je najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska a výkyvy v jeho ekonomike krátkodobo priamo ovplyvňujú odbyt slovenských výrobkov, no zďaleka nejde o jediný dôvod slabého rastu. Slovensko v minulosti dokázalo rásť o päť až šesť percent ročne, kým Nemecko rástlo o jedno až dve percentá.

Šuster stratu rastu vyčísľuje. Slovensko podľa neho rastie o necelé percento ročne, hoci jeho potenciál odhaduje rada na zhruba tri percentá. Chýbajúce dve percentá delí na dve takmer rovnaké časti. Asi percento ide na vrub šokom zo zahraničia, druhé percento si však Slovensko spôsobilo samo – najmä konsolidačnými opatreniami nepriateľsky nastavenými k rastu, zvyšovaním korupcie, zhoršovaním podnikateľského prostredia a znižovaním predvídateľnosti.

Česi sú na Nemecku závislí ešte viac

Do Nemecka smeruje približne 30 percent českého vývozu. Poľsko robí s Nemeckom zhruba štvrtinu celého zahraničného obchodu. Slovensko vlani vyviezlo do Nemecka tovar za 23,7 miliardy eur, čo je 21,3 percenta celého vývozu. Analytik Inštitútu finančnej politiky Richard Kubas upozorňuje, že konečný dopyt z Nemecka tvorí vyše šesť percent pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky.

Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš nespochybňuje väzbu na Nemecko, ide však podľa neho o pozíciu, ktorú v ňom Slovensko má. Krajina je napojená najmä na výrobnú časť hodnotového reťazca, kým strategické rozhodnutia, značky, softvér, dáta a veľká časť marží zostávajú inde. „Sme automobilová ekonomika, ale nie automobilová centrála,“ upozorňuje Kočiš.

Nemecko sa medzitým začalo dostávať z najhoršieho. Berlín začiatkom októbra zvýšil odhad tohtoročného rastu z 0,5 na 1,3 percenta.