Zlaté časy sa Preprogresívnemu Slovensku skončili
Zlaté časy sa Progresívnemu Slovensku skončili
Progresívne Slovensko (PS) malo pri svojom vzniku veľké ambície, no ich sen sa stretnul s krutou realitou. Po víťazstve v prezidentských voľbách s Zuzanou Čaputovou v roku 2019, sa táto strana v nastávajúcich parlamentných voľbách v roku 2020 nedokázala dostať do parlamentu, čo sa ukázalo ako nelehký začiatok. Ešte v roku 2023 sa síce stalo druhou najsilnejšou stranou s 18 % podpory, avšak na vlnu úspechov rýchlo zabudlo.
Popri dlhodobom náraste popularity sa zdalo, že PS je na vzostupe, no po krátkom čase sa ukázalo, že tento trend sa zastavil a začal sa prejavovať pokles preferencií. Najskôr sa strana dostala na čelo rebríčka politických síl, ale realita sa zmenila, keď začali prichádzať prvé varovné signály o jej stagnácii. Ignorovať túto realitu by sa mohlo ukázať ako fatálna chyba.
Prvá vážna chyba prišla koncom roka 2022, keď PS podcenilo situáciu ohľadom Benešových dekrétov. Tento krok, ktorý sa ukázal ako kontroverzný a nepopulárny, spôsobil, že mnohí doterajší podporovatelia strany nadobudli pocit rozčarovania. Zároveň škandál spojený s matkou predsedu Michala Šimečku, Martou Šimečkovou, prispel k poklesu dôveryhodnosti strany. Hoci je známe, že politici nie sú zodpovední za činy svojich rodinných príslušníkov, situácia poškodila imidž celého PS.
Podľa mnohých kritikov, PS sa dostalo do situácie, kde bolo považované za stranu elit Bratislavy, ktorých témam sa nevenujú obyvatelia vidieka. Takýto pohľad vedie k tomu, že voliči z iných regiónov hľadajú alternatívy, a Progresívne Slovensko sa už nedokáže spojiť s potrebami širokej verejnosti. Nejde pritom len o obraz strany, ale aj o rozdelenie voličského spektra na Slovensku.
Jednou z najzávažnejších hrozieb pre PS je konkurencia zo strany SaS. Táto strana sa s PS stala prakticky nerozlučná a čelí riziku, že stabilní voliči prezrú na únavu z podobných politických naratívov. Odstránenie Richarda Sulíka, zakladateľa SaS, z pozície persony non grata môže viesť k tomu, že voliči sa vrátia k SaS, ktorú kedysi podporovali. Dôsledky tejto situácie môžu byť pre PS katastrofálne, ak sa ich voliči rozhodnú pre „dobrodružstvo“ v Liberálnom dome.
Na druhej strane stojí Igor Matovič, ktorého marketingová stratégia sa ukázala ako účinná a ktorá dokázala prilákať pozornosť voličov, ktorých PS už nemôže získať. Je zrejmé, že matovičovská rétorika láka radikalizujúcu sa časť opozície, ktorá hľadá inšpiráciu v jeho rozhodnom prístupe.
S cieľom presvedčiť voličov, PS opäť hľadá svoje miesto v politickej realite a musí sa sústrediť na to, aby nielen udržalo existujúcich priaznivcov, ale aj prilákalo nové hlasy. Nakoniec, je nevyhnutné, aby PS zvážilo otázku, či jeho doterajšie snahy o posilnenie preferencií nestačia a či sa ich volební strategovia dokážu prispôsobiť rýchlo sa meniacej politickej scéne.
Rok a pol pred voľbami je zásadné uvedomiť si, že skutočné stratégie musia byť dobre premyslené, aby PS neostalo len pri prianiach, ale reálne zabezpečilo svoj existujúci náskok pred pozostatkami opozície.
