Celý život túžime byť výnimoční. Ste naozaj sami sebou, alebo len napodobňujete ostatných? – Komentáre – Názory
Celý život túžime byť niekým výnimočným
Práve v tejto snahe, podporovanej modernými technológiami a kultúrou, sa mnohí z nás ocitajú v pasci napodobňovania. Úspech dnešného človeka nie je len o materiálnych hodnotách, ale aj o duchovnom naplnení. Predovšetkým od nás závisí, či budeme viesť autentický život, alebo sa budeme snažiť žiť život niekoho iného.
Ježiš podľa Matúša zdôraznil, že človek žije nielen z chleba, ale aj z duchovného pokrmu. V súčasnosti to môžeme interpretovať ako potrebu hľadať hodnoty, ktoré presahujú každodenné materiálne potreby. Bez výnimočnosti a osobných úspechov strácame zmysel a pokiaľ nemáme pocit vlastnej významnosti, hľadáme ho v spôsoboch, akými sa prezentujeme druhým.
Od doby, kedy sme boli „vyhnaní z raja“, máme pocit, že naša existencia je bezvýznamná, ak neuspejeme vo vyplnení kritérií, ktoré nám kladie svet okolo nás. Každý z nás sa snaží získať uznanie, buď prostredníctvom bohatstva, umeleckej tvorby alebo profesijných úspechov. Takto sa vytvára tlak na to, aby sme sa stali niečím viac, najmä v očiach tých, ktorých považujeme za autority.
Negatívna stránka tohto trendu spočíva v tom, že nás núti napodobňovať vzory, ktoré nám ponúka populárna kultúra. Žijeme v dobe, kedy sa úspech a popularita natáčajú na naše obrazovky, a mnohí z nás sa snažia žiť príbeh iných, namiesto toho, aby písali ten svoj. Britský autor Martin Amis upozorňuje na to, že takýto typ napodobňovania je starý ako civilizácia sama a odráža túžbu byť akceptovaní a viditeľní v súčasnej spoločnosti.
Pocit bezvýznamnosti je tak základom, z ktorého vychádza naše úsilie o napodobňovanie, a v konečnom dôsledku aj o vlastnú existenciu. Naša osobnosť je formovaná nielen našimi činmi, ale aj názormi druhých o nás. Psychológia označuje tento jav za vonkajšie hodnotenie, ktoré sa stáva kľúčové pre to, ako vnímame samých seba.
Aby sme sa oslobodili od tohto zaťaženia a prestali žiť životy druhých, musíme sa naučiť akceptovať seba a naše jedinečné cesty. Každý z nás má potenciu byť výnimočný; stačí sa odvážiť vystúpiť zo zaužívaného rámca a prestúpiť do priestoru, kde môžeme byť autentickí a objaviť, aké hodnoty pre nás skutočne majú význam.
