Zuzana Kocúriková: S Petrom sme boli senzačná dvojica, spomína na manžela Mikulíka – KULTÚRA – SPRÁVY
Zuzana Kocúriková: Mladí herci si myslia, že sú nám seberovní, ale sú slušní
V septembri oslávi Zuzana Kocúriková, uznávaná herečka Činohry Slovenského národného divadla, 55 rokov od svojho nástupu do tohto prestížneho divadla. Počas svojej kariéry sa stala ikonickou postavou slovenského divadelného umenia, pričom jej energiu a skvelú pamäť obdivujú nielen jej kolegovia, ale aj diváci.
Kocúriková momentálne vystupuje v siedmich rôznych predstaveniach v SND a hosťuje aj v ďalších divadlách. V rozhovore otvorene hovorila o svojich skúsenostiach, rodine, a dokonca aj o značnom vplyve svojho zosnulého manžela Petra Mikulíka na svoj profesionálny život.
Nezabudnuteľný augusta 1968
Herci si často nesú so sebou aj osobné spomienky, a Kocúriková nie je výnimkou. Rovnako si pamätá, čo sa udialo v auguste 1968, keď bola na natáčaní v gruzínskych horách. „V tom čase som mala len dvadsať rokov a natáčala som koprodukčný film. Počas natáčania sme sa zhodou okolností dostali do situácie, kedy sme počuli o okupácii Československa,“ spomína na ťažké obdobie herčka.
V spomienkach jej rodičia nemali žiadne informácie o jej situácii a ona sama bola izolovaná w od nich. Rovnako spomenula, ako sa český štáb odmietol ďalej zúčastňovať na spolupráci s ruskými producentmi a akým spôsobom museli bojovať za svoju bezpečnosť a návrat domov.
Divadlo ako druhá rodina
Zuzana Kocúriková prezentuje divadlo ako neodmysliteľnú súčasť svojho života. „Nie je to len práca, je to ako druhá rodina. V divadle som našla svoje skutočné miesto,“ hovorí o svojich pocitoch a sile vzťahu k divadelnému umeniu. Odráža to aj v jej entuziazme pre nové projekty, ako sú predstavenia Moje baby, ktoré sa stretlo s veľkým úspechom.
Vzťah k mladým hercom
Herečka sa zamýšľa aj nad tým, ako sa mladí herci správajú voči starším kolegom. „Myslím si, že si myslia, že sú nám seberovní. Na jednej strane sú veľmi slušní a talentovaní, ale niekedy im chýba úcta a rešpekt voči skúsenostiam,“ hodnotí Kocúriková a dodáva, že v divadelnom spoločenstve je dôležité na seba vzájomne pôsobiť a učiť sa navzájom.
Spomienky na manžela Petra Mikulíka
Na otázku, čo pre ňu znamenal jej zosnulý manžel Peter Mikulík, sa Kocúriková sústredí na krásne spomienky. „S ním sme prežili úžasných 57 rokov. Bol to človek, ktorý ma vždy podporoval a spolu sme vytvorili silný zosúlad,“ hovorí so zlomeným hlasom, pričom opäť preniknú do jej spomienok aj emócie.
Kocúriková sa dotýka aj otázky práce s Mikulíkom ako režisérom. Často sa medzi nimi viedli diskusie o umeleckých víziách, pričom Kocúriková si raz zaspomínala na konkrétny projekt, kde sa dala vedome počuť presadzovať svoje nápady, hoci Mikulík mal iný pohľad. „Svojím spôsobom to mužských pohľadov obohacovalo a často to robilo naše predstavenia úspešnejšími,“ dodáva s úsmevom.
Letné herectvo a chorvátske vzpomienky
Kocúriková sa teší aj na letné predstavenia. Počas letného obdobia sa niekedy hrá vo vysokých teplotách, avšak ona tvrdí, že akonáhle je na javisku, dokáže zabudnúť na všetky trápenia. „Aj v najteplejších dňoch môžem prežiť sa sústrediť na svoj výkon,“ dodáva.
Herci majú pred sebou nové výzvy a projekty, a aj pre Zuzanu Kocúrikovú je divadlo neodmysliteľnou súčasťou života. Verí v osud a podčiarkuje, že každý, koho stretla, a všetko, čo zažila, sa akosi spojilo v jej profesionálnom i súkromnom živote.
