Eurostat: Slovensku rastie verejný dlh. V Európe však stále patríme k menej zadlženým krajinám – Ekonomika – Správy
Rast verejného dlhu Slovenska: Znepokojujúce ukazovatele
Verejný dlh Slovenska od začiatku tohto roka opäť zaznamenáva nárast, ako ukazujú najnovšie údaje z Eurostatu. Na konci prvého štvrťroka 2026 dosiahol dlh verejnej správy 62,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je nárast z 61,4 percenta z konca predchádzajúceho roka. Tento trend signalizuje zvýšenie zadlženia o 1,1 percentuálneho bodu v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom.
Významné čísla a porovnania
V peňažno vyjadrení stúpol dlh Slovenska za prvé tri mesiace tohto roka o viac ako 2,8 miliardy eur, pričom na konci roka 2025 predstavoval 83,9 miliardy eur a už na konci marca dosiahol 86,8 miliardy eur. Tento skok je porovnateľný s nárastom o necelú miliardu eur za celý predchádzajúci rok. Napriek tomuto nárastu slovenský dlh nie je medzi najrýchlejšie rastúcimi v Európskej únii; krajiny ako Maďarsko, Litva, Luxembursko alebo Írsko hlásia rýchlejší rast svojho zadlženia.
Situácia v rámci Európskej únie
V širšom kontexte sa rastúce zadlženie štátov znova stáva témou znepokojenia. Priemerný dlh krajín eurozóny vzrástol na 88,9 percenta HDP, zatiaľ čo celý EÚ dosiahol 82,9 percenta HDP. Najhoršia situácia zostáva v Grécku, kde dlh dosahuje 143,5 percenta HDP, nasledované Talianskom a Francúzskom s dlhmi nad 100 percentami HDP. Na druhej strane, krajiny ako Estónsko, Dánsko a Bulharsko udržujú dlh pod 30 percentami HDP.
Možné dôsledky a výzvy
Samotná výška dlhu však nemusí vždy znamenať problém. Kľúčové je, či krajina dokáže svoje záväzky splácať a aké podmienky si pri požičiavaní uplatňuje. Podľa odborníka Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je dôležité sledovať tempo rastu dlhu, ktoré je podľa jeho názoru rizikové. V minulosti bolo slovenské zadlženie pod 50 percentami HDP, avšak dnes sa blíži k 70 percentám, a do roku 2038 by mohlo presiahnuť 100 percent.
Dopad na občanov a verejné služby
Rastúce úroky a náklady na obsluhu dlhu sa nevyhnutne premietajú do každodenného života občanov. Čím viac vláda platí za obsluhu svojho dlhu, tým menej financií zostáva na investície do zdravotníctva, školstva, infraštruktúry a sociálnych benefitov. Ak vláda nechce zvyšovať zadlženie, často musí hľadať spôsoby, ako šetriť alebo zvyšovať daňové a odvodové zaťaženia, čo môže mať dlhodobý negatívny dopad na kvalitu života občanov.
Budúcnosť slovenského dlhu
Podľa expertov sa momentálne Slovensko nachádza vo fáze, kedy jeho dlh síce nie je najvyšší v Európe, avšak jeho ďalší rast je dôvodom na zamyslenie. Krajina čelí zvýšeným výdavkom spojeným so starnutím populácie, zdravotnými a dôchodkovými systémami, čo by mohlo vyžadovať zásadné politické a ekonomické reformy v blízkej budúcnosti.
